HEJTOM K ÚSPECHU

• 10. November 2015
• Extrifit Slovakia
• Suplementácia

 

 

 

 

V dnešnej multikulti a politicky korektnej  spoločnosti to znamená nesúhlas a to takmer s čímkoľvek. Nesúhlasíte s oficiálnou doktrínou-ste nenávistný vyvrheľ. V podstate ide ale o kritiku a nie každý kritiku dokáže uniesť. A netreba dodávať, že tolerancia ku kritike sa u dnešnej mladej generácie radikálne znížila. Bez ohľadu na to, ako konštruktívny môže byť. Dnes je bohužiaľ smutnou skutočnosťou, že hejtrom sa stávate v okamihu, keď dotyčného nepochválíte za to, ako pekné hovienka v 16-tich rokoch vykakal. Nie každý sa dokáže povzniesť nad kritikou svojej osoby. V nasledujúcich riadkoch sa vás budem snažiť presvedčiť o tom, že kritika, alebo ak chcete hajt , vás síce môže pekne naštvať, ale v zásade je to dobrá vec.

 

 

 

 

 

 

 

 

Začíname klasickým príbehom jedného kulturistu. Dajme mu krásne českej meno Pepa. Pepa chodí makať pravidelne do posilňovne a dosahuje nadpriemerných výsledkov ako v silovej rovine, tak aj v prírastkoch svalstva. Samozrejme v kontexte onej posilňovne a formátu svojho rodného mestečka. Každopádne Pepa je dobrý. Pre súkmeňovcov sa stáva vzorom, priateľov na facebooku mu pribúda geometrickým radom  a slečny mu posielajú messengery vlhkejšie než tropické podnebie. Ovšem Pepa je ambiciózny chlapec, ktorému tieto povrchné prejavy obdivu nestačia . Chce poznať skutočný stav vecí, chce vedieť, či je naozaj tak dobrý, ako mu okolie hovorí. Pepa sa rozhodne prihlásiť na súťaž. Pretože, ako mu utkvel jeden výrok v pamäti pri diskusnej -internetovej  prestrelke , "Až na pódiu sa pozná pravda". Náš kulturista sa do toho pustil so všetkou parádou.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Teraz už to pre svoje okolie nebol len chlapec, čo cvičí u nás v posilňovni, teraz už to bol pre mnohých Ten, čo ich  tam rozseká na handry a je od nás z gymu. Samozrejme napísané s patričnou hrdosťou. Pepovi sa neustále dostáva uistenia zo strany chalanov, že je fakt nabúchaný j a zo strany dievčat, že je to naopak už moc. Vzhľadom k tomu, že nám ženy zásadne nerozumejú , tak ani nemôžu tušiť, ako obrovská je táto ich obava lichôtka . Ale späť k príprave. Pepova forma sa bohumile zlepšovala, začali sa objavovať jasné kontúry svalov, deň súťaže sa nezadržateľne blížil. Keď nacvičoval pózy pre svoje vystúpenie, tak sa z radov jeho laických obdivovateľov (ktorí nikdy žiadnu súťaž na vlastné oči nevideli), zjavovali reči  o tom "aby to neprepálil a nevyrysoval až moc". Naopak, vršok bol hromadne ospevovaný a nácvik póz prebiehajúci zásadne v basket šortkách, nikoho nepohoršoval.

 

Deň súťaže nastal. Pepa je nachystaný, húf fanatikov z jeho domovskej posilňovne pohodlne usadený pred monitormi svojich počítačov. Predsa len Pepa je síce dobrý, ale podpora odtiať-potiaľ , predsa nepôjdem 47 km ďaleko. Pepa bojuje, ako najlepšie vie  a na konci zápolenia , zaliaty vlastným potom, napäto čaká na verdikt arbitrov, ktoré by potvrdili jeho ambície. Vyhlasovanie začína. Ohlásenie šiesteho miesta ani nevníma, piatemu miestu nevenuje pozornosť. Díva sa do publika a v tom zaznie jeho meno. Čože, to už skočili rovno na víťaza? Nie Pepo, si štvrtý. Čože, štvrtý? Š-t-v-r-t-ý!?! To nie je možné, veď všetci hovorili, ako som super vysekaný a tak. Pepa je znechutený, nedokáže potlačiť svoje viditeľné sklamanie a svoje umiestnenie prijíma s nevôľou. Kamaráti ho uisťujú o neschopnosti, zaujatosti a úplatnosti rozhodcov. Predovšetkým potom tých, ktorí veria on-line prenosom. Mnohí z nich už rozbehli svoje konšpiračné teórie spočívajúce v zničení mladého, začínajúceho a zatiaľ neznámeho borca, ktorý istoiste naruší hegemóniu protekčných pretekárov IFBB. Bodkou toho všetkého je reportáž, ktorá sa objaví na jeho obľúbených stránkach, kde ho akýsi Vacek opisuje čoby "Borca, ktorý ponúka veľký potenciál, disponujúcim nejsvalnatějším vrškom v kategórii, ale s nohami pripomínajúcimi  kurča po detskej obrne a formou, ktorá pripomínala skôr partizánske prasa , vzdorovito odmietajúci svoj neodvratný koniec. "Tak toto už bolo na Pepu trochu moc.

 

 

 

Aj ja som bol vo svojej dobe takým Pepom. Hoci zaplať pánboh bez facebooku, takže o tom, že som namistrovaný blb vedelo len moje okolie, nie polka republiky. Napriek tomu však prvý pretekár, čo sa dostal z rodného mesta až na Majstrovstvá Čiech. A to len preto, aby tam padol rýchlejšie než ilúzie o armáde afrických inžinierov, ktorá a potkne. Avšak tu podobnosť s Pepom končí. Jednak preto, že ako som už povedal, v tej dobe bolo slovo internet známe asi ako povedomie o tom, kto bol štvrtým prezidentom Botswany a jednak aj tým, že ma stretlo veľké šťastie v podobe zoznámenie sa s neústupným a krutým kritikom. Takým neľútostným katom môjho ega. Pamätám si na to, ako by to bolo včera. V semifinálovej prestávke sa ku mne otočil širokoramenný týpek s príšerným účesom ala Pavel Nedvěd vo svojich najdivokejších rokoch a mrazivo arogantným hlasom sa mi spýtal: "A v akej sumo kategórii že to súťažíš?" Zanemel som. Na zdvihnutie ťažko zrazeného sebavedomia sa mi dostalo ubezpečenia, že "keby som nestál úplne za hovno, mohol by som byť časom slušný pretekár" Ehmm, vďaka. Cez toto antré sa tento čeľadník ukázal ako fundovaná osoba, ktorá vie, o čom hovorí. Slovo dalo slovo a začala  sa dlhoročná spolupráca, ktorá nebola lemovaná pochvalnými frázami, ale nepríjemným pravidelným poukazovaním na nedostatky a trvaním na ich odstránení. Zakaždým, keď som išiel na konzultáciu, moc dobre som vedel, že slov chvály bude minimum, ale kritiky a odhalenia slabín v celej nahote a na plnú hubu si užijem dosytnosti. Ak by sa to celé odohrávalo v dnešných kulisách priposranosti a zároveň verejného zdieľania všetkého, jeho slová by ho razom nominovali na prezidenta všetkých hejtrov . Mám mu to ale za zlé? Ani omylom, naopak. Teraz sa ale vráťme späť k nášmu Pepovi.

 

 

Pepa na pretekanie nezanevrel , ale po tomto zážitku sa zaradí do jednej z troch skupín. Tou prvou sú kulturisti - narcisti. Chlapci, u ktorých s žiadnou kritikou nepochodíte. Nemáte šancu. Nikdy. Naopak, práve vy budete tí zlý, závistlivý blbci, hejtri, čo chcete len škodiť. Nepripadá do úvahy, že by ste svoju dobre mienenou kritikou chceli dotyčnému pomôcť. Vy vždy budete hlupáci, čo ničomu nerozumiete  a ničoho ste nedosiahli.

 

 

 Ak sa budete chcieť nejako zapojiť do rozhovoru o jeho výkonnosti, budete si musieť vystačiť len s poplácáváním po ramenách a slovami chvály a to za akýchkoľvek okolností. Avšak pozor! Nikde nie je napísané, že tento typ nemôže byť úspešný. Práve sebaláska a túžba po nesmiernom obdive je hnacím motorom týchto jedincov, ktorá môže vyústiť vo špičkovú výkonnosť.

 

 

Druhým typom sú kulturisti, ktorí síce sú schopný kritiku prijať, ale nie sú schopný s ňou nejako pozitívne naložiť. Buď je to z dôvodu nedôvery, nedostatku vôle alebo psychickej nevyrovnanosti. To je pnapríklad  situácia, kedy ich  niekto kritizuje za slabú vyrysovanosť. Hoci je to  pravda, tak dotyčný už nie je schopný pritvrdiť v diéte, alebo sa napríklad obáva o stratu nadobudnutej svaloviny v dôsledku diéty. Dosť často potom býva výsledkom to, že na pódiu vyzerajú hladko, nevýrazný  a tie vypestované  objemy sa v dôsledku zmieňovaného rovnako akosi opticky vytratia .

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Iste tušíte, že  smerujeme k typu tretiemu, ktorý s kritikou vie dobre naložiť. Ak sa viete s

kritikou dobre vyrovnať, je to veľkým plusom v budovaní vašej kariéry. A to nielen tej športovej. Hodnota informácie, že ste v niečom dobrý, je pre váš ďalší výkonnostný rast nulová. Jasne, je to oznámenie príjemné a preto to vlastne robíte. Chcete byť dobrý, chcete získať uznanie a rešpekt. To je dobre. Ale ak sa dobrými stanete, tak spravidla chcete byť ešte lepší. A k tomu potrebujete rozhodne viac informácií, než že ste borec. Potrebujete hlavne poukázať na nedostatky, na priestor, kde je potrebné sa ešte zlepšiť. Ja rozhodne neašpiruje na nejakého apoštola pravdy, ktorý sa nemôže mýliť, napriek tomu ma fascinujú reakcie, mnohokrát neadekvátne, ktoré poukazujú na kritické riadky v hodnotení pretekárov, pričom úplne ignorujú tie pochvalné. Tie sú zrejme samozrejmosťou. Potom ma ale zaujíma, ako to, že nie sú všetci prvý , keď sú všetci tak strašne super? Diferencia medzi jednotlivými pretekármi musí byť zároveň kritikou slabých miest v účinkovaní súťažiaceho. Inak to jednoducho nejde.

 

Ak teda chcete uspieť, nájdite si niekoho, komu veríte, kto sa aspoň trochu vyzná v modernom poňatí kulturistiky a hlavne, to je dôležité, vám je schopný povedať natvrdo, kde je chyba, kde sa potrebujete zlepšiť. Nájdite si niekoho, kto je schopný zanalyzovať váš neúspech pri súťaži. Poukazovaním na nedostatky druhých a na zlé rozhodovanie sa ešte nikto nezlepšil. Nebojte sa vypočuť si pravdu a podrobiť sa kritike, akokoľvek je nepríjemná. Pretože len tá vás môže nasmerovať do úrovní, kde sa vás už nikto kritizovať neodváži. Pretože potom by z neho bol ten skutočný, hlúpy a závistlivý hejter.

 

 

Súvisiace články