JE TO ŠIALENSTVO ČO VÁS ŽENIE VPRED , NIE MOTIVÁCIA

JE TO ŠIALENSTVO ČO VÁS ŽENIE VPRED , NIE MOTIVÁCIA

Autor článku: Extrifit Slovakia

 

 

 

 

Je šialené, myslieť si, že šampióni pohnú prstom pre to, aby vás motivovali. Vec sa má asi takto ...

 

 

 

 

 

 


Šialenstvo dnes šéfuje úplne všetkému. Vážne. Je na všetkých vedúcich postoch. Starý dobrý sedliacky rozum sa stiahol do tak hlbokej ilegality, že John Connor z Terminátora je proti nemu exhibicionista z Václaváku. Šialenstvo ovplyvňuje váš život viac, než si dokážete vôbec predstaviť. Neveríte ? Uvediem pár príkladov. Trebárs riadenie auta. Za jazdy si môžete ladiť rádio do omdletia moderátora, môžete si štelovať vnútorné osvetlenie do všetkých farieb dúhy, môžete dokonca sledovať za jazdy televíziu, ak vám to váš stredový panel dovolí. To všetko je v pohode. Ale akonáhle vás policajt odfotí  s telefónom pri uchu, ako pohybujete perami  a uprene pozeráte pred seba, vsadí vás minimálne do Železnej panny. A potom, akonáhle vyjdete z jej pevného zovretia zaliaty krvou, naloží vám toľko trestných bodov, že s nimi nepohne ani  V3S  riadená Petrom Petrášom .

 

 

Alebo teraz tie opletačky  s tým Brexitom. Vo štvrtok sa Angličania rozhodli, že ich už  veľmi  nebaví posielať do Bruselu čiastku zodpovedajúcu HDP celej Afriky výmenou za hrsť korálok, tlupu černochov prilepených na podvozok Eurostaru , niekoľko hladných Východoeurópanov a armádu ľudskoprávnych aktivistov a v piatok ste mohli vymeniť Libru za päť ohorkov z staničnej reštaurácie. Nerozumiem tomu.

 

 

To je jednoducho šialené. Práve  tak šialené je, myslieť si, že by sa normálny človek mohol riadiť názorom nejakej  celebrity. Trebárs futbalistov, čo sú zvyčajne bytosti, ktorý sotva rozoznajú rozdiel medzi pojmami perie a sere. Bohužiaľ, niekedy nerozoznajú. Takže, dokonca aj v zaprdenom Česku na nás všade vybafla správa, že David Beckham je pre antibrexit. No páni, takže tu máme vo všetkých novinách názor od človeka, ktorého jedinou kvalifikáciou sú módne účesy  a schopnosť trafiť loptu  lepšie, než jeho kaderník. To už by som sa radšej poradil s tými malými, žltými.

 

 

 

 

 

 

 

 


A nepochybne rovnako šialené je, myslieť si, že šampióni pohnú prstom pre to, aby vás motivovali. Vec sa má asi takto ... Minule  som si kúpil časopis Forbes. Nie snáď kvôli tomu, že by som sa musel rozplývať nad chronografmi   s cenovkou raketoplánu. Ani som nehľadal topánky  z kože šesť týždenných  šteniatok, ale chcel som si prečítať dlhý rozhovor s Jardom Jágrom. Pretože to je borec a tak nejako ma ehmm, motivuje. A tak som došiel k otázke redaktora, ktorý sa opýtal Jaroslava, či cíti zodpovednosť za všetkých tých ľudí, ktorí mu fandia a sledujú ho. Audiovizuálny  dokument bohužial časopisu priložený nebol, ale z odpovede bolo zjavné, že sa Jágrovi pretočili oči ako na centrifúge, pretože nedokázal pochopiť, ako to pýtajúci  myslí. Načo bolo ozrejmené , že ide o motiváciu. Lenže Jarda povedal to, čo ma privádza k téme tohoto článku. Je mu jedno, či niekoho motivuje, pretože on sám by robil to isté každý deň, aj keby to nebol ten slávny Jágr, ale iba obyčajný Jarda. Prečo? Pretože miluje šport, ktorému prepadol. A o to ide.

 

 


Takže až budete počuť nejakého šampióna hovoriť, že to robí kvôli vám, že je rád, že niekoho motivuje a tak podobne, bude mať pravdu ..TTieto reči  skutočne hovorí kvôli vám. Pretože ich chcete počuť a ​​on vás nechce sklamať. Ale to, čím je a čo robí šampióna šampiónom, robí predovšetkým kvôli sebe. Keď už som spomenul Jágra, bola k tomu článku pripojená aj anketa najrôznejších podnikateľov, športovcov a iných ľudí, čo to niekam dotiahli a tá sa samozrejme hemžila všelijakými superlatívami  a nespočetnekrát tam zaznelo, že ich  Jarda motivuje. Aj ja som to napísal. Ale ako ? Vari si niekto z nich po stretnutí s Jágrom môže kúpiť korčule a obzerá sa, kde by to mohol napáliť do mantinelu?  Asi sotva. Čo to vlastne je tá motivácia ?

 

 

 

 

 

 

 

 

Neexistuje jediný racionálny dôvod, prečo robiť kulturistiku. Nikdy som nedokázal nájsť uspokojivý argument, ktorým by som zabil dotieravé otázky tzv. Normálnych ľudí, prečo to vlastne robím. Driete v posilňovni ako blázon. Ťaháte sa so záťažou, ktorej  sa každý človek čo má v hlave aspoň pol mozgu, radšej vyhne. Idete unavený  domov, dáte  si jedlo, čo ste mali včera, predvčerom, minulý týždeň a posledných päť rokov. Miniete všetky prachy za doplnky a iné veci. Čím narážam na fakt, že tí odvážnejší majú v semenníkoch tak mŕtvo, že uprostred Sahary to proti tomu vyzerá ako na večierku v Las Vegas. O odhodlaní  žien prejsť plynule v muža ani nehovoriac. Potom nastane diétne obdobie, kedy si odopriete aj tie posledné chuťovky a lebku si necháte obtiahnuť kožou tak na fest, že potné žľazy neprodukujú pot, ale slzy bolesti ako im je tesno. Dievčatá dajú na pár mesiacov zbohom svojim prsiam do tej doby, než nenašetria  na ten najdrahší kúsok plastikového priemyslu. Prichádza deň D, natriete  sa farbou, podstúpime všelijaké šamanské zaklínadlá, ktoré majú za cieľ urobiť vaše telo suchšie ako podpaľovač pepo, navlečiete  si plavky veľkosti päť korún a necháte si zatlieskať od kto vie akých  čudákov z našej subkultúry. To znie úplne šialene. A napriek tomu všetkému  tento šport milujete. Ako je to možné, pýtam sa sám seba, pretože z tejto úchylky sa rozhodne vybrať nenechám. Ale odpoveď už sme počuli. Proste to milujeme a to má s racionalitou spoločného rovnako asi ako eurokomisár s tým zdravým rozumom. Zabudnite na prachy, v kulturistike žiadny nie sú. Tí, ktorí sú platení za to, že cvičia  (nie, že trénujú klientov vo fitku od rána do večera) spočítate v ČR na prstoch jednej ruky zaslúžilého stolára. Toto je o srdci, o emóciách, ktoré v nás kulturistika vyvoláva, o pocitoch, ktoré so sebou nesie zmena vašej vizáže, o sebavedomí , ktoré vám dodá  pozornosť okolia. To všetko utvára váš vzťah ku kulturistike. A ak to v tom srdci máte, nezaoberajte sa hlúpi otázkami okolia, ako budete vyzerať v päťdesiatich, ako to na vás bude visieť v sedemdesiatich. Netrápte sa tým, pretože v tom čase budete ležať pod benčovkou, biť to tam a visieť bude len kamošovi, čo sa vás na to teraz  pýta.

 

 

 

 

 

 

 

 

Ja som ale úplne hlboko presvedčený, že každý z nás, čo tomuto športu raz prepadol, si tú lásku nesie hlboko zakorenenú v sebe odjakživa. Bola mu daná. Odjakživa. Preto nás od mladosti tiahne k nejakému typu superhrdinu. Preto sa jednému páči Spiderman a druhému Kuliferda Hulk. Preto je jednému teenagerovi šumafuk, že má 50 kíl a druhý sa obzerá po tom, ako pribrať. To vy si podvedome hľadáte niekoho, kto by mohol byť vašou motiváciou a skôr alebo neskôr to bude Pepa, Franta, Honza či Marienka. Každý, kto začal cvičiť, má v živej pamäti nejaký vnem, ktorý ho ovplyvnil. Ja si dodnes pamätám na Gojko Mitice s dederónských westernov, jako sa preháňal na koni obnažený do pol tela a mne prišiel svalnatý tak, že sa od jeho namaštených svalov museli guľky odrážať priamo do bledých tvárí. Teraz teda myslím tie guľky vystrelené  z winchestrovky. Doslova ma očaril. Ale som si absolútne istý, že ani ten ma do posilňovne nepriviedol. Bola to moja túžba pribrať. Neznúť  zakaždým, keď sa vyzlečiem. To, že sa mi páčil svalnatý Srb, hrajúci v nemeckom filme, točený v Juhoslávii s českým komparzom, v tom nehralo najmenšiu  rolu. Skrátka tá túžba po svaloch tam bola stále. A tú túžbu musíte mať aj vy, pretože inak je vám nejaká motivácia prd platná.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vojta Koritenský na otázku ako je možné, že sa dostal na Olympiu , hovoril, že má už pol roka rovnaké raňajky , rovnaký obed, rovnakú večeru a to deň za dňom. Vstáva v rovnaký čas, nevynechá žiadny tréning a robí to tak niekoľko rokov. To nie je moc normálne, čo si budeme hovoriť. Ale má vnútorné pnutie, ktoré ho núti byť so sebou nespokojný a neustále pracovať na svojom zlepšení. Progres je to, čo je prioritou. Nie veci, z ktorých nepozerá žiadny profit pre onen progres. Je vždy super, ak máte podmienky také, že nemusíte robiť kompromisy, ale väčšinou sa k nim musíte práve cez tie kompromisy dopracovať. A čo obmedzíte ? Kino, kúpu nového mobilu, dovolenku, alebo permanentku, doplnky, mäso ? Musíte urobiť kompromis, a ak sa rozhodnete prikloniť k prvej časti toho súvetia , môžete sa pozerať na motivačné  videá pokojne do zblbnutia, ale žiadny žiar to vo vás neprebudí. Nechcem tým všetkým povedať, že by ste boli šampiónom a borcom v kulturistike ukradnutý , to v žiadnom prípade. Koniec koncov, tá spätná väzba poteší. Každého zahreje vedomie, že jeho práca má odozvu, má zmysel a ľudia mu želajú úspech a dokážu sa z jeho úspechu radovať koľkokrát viac, ako aktér samotný. Chcem tým povedať, že denný režim šampióna, úsilie, vízia a drina v posilňovni by bola úplne rovnaká, aj keby nenakrútil jediné video, nestlačili jediný raz spúšť foťáku a neurobil jediné selfíčko. Guľometné hniezda chrliace jednu fotku za druhou na sociálne siete sú záležitosťou skôr online "hviezd". Tie však v reálnom svete pre isté motivovanie na facebooku nemajú čas vyhrávať ... Skrátka, musíte byť dostatočne šialený , aby ste mohli očakávať úspech. Ale to je v poriadku, byť tak trochu magor je nevyhnutnou výbavou pre dnešný svet ...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre: