Klamstvá o potravinách!

Klamstvá o potravinách!

Autor článku: Extrifit Slovakia

 

 

 

Šokujúce rozhovor o kvalite potravín.

 

 

 

Miroslav Spišiak (66)    bol oblastný riaditeľ pre východnú Európu vo firme dodávajúcej pomocné suroviny výrobcom potravín so sídlom v Rakúsku. Neskôr prešiel na druhú stranu barikády, angažuje sa v spotrebiteľskej oblasti, publikuje a prednáša.

 



Robia výrobcovia potravín zámerne svinstva a predávajú horšiu kvalitu?

 


Samozrejme! Prečítajte si túto etiketu na párkoch, ktoré boli kedysi ľudové a dali sa jesť.

 

 

Hm, 55 percent bravčového mäsa, 1 percento hovädzieho, kuracie kože ......

 


... A koľko éčok?

 



Jeden, dva, tri ... štrnásť. Tri druhy zahusťovadiel, sója, výrobok môže obsahovať stopy mlieka, vajec, horčice.

 


To je šok. Kuracie kože a samé éčka. To nezožerie ani pes a oni to predávajú ľuďom. Európska únia totiž schválila, po splnení stanovených podmienok výrobcom červeného mäsa aj užívanie mäsa hydinového a nikto nikdy neskontroluje, koľko hydinového separátu napchajú do párkov či salám. Do takýchto výrobkov je potrebné primiešať hromadu aditívnych látok, aby držali pohromade. Optimálne párky sú podľa vzoru 40 - 30 - 30, teda 40 percent chudého bravčového, 30 percent tučné a 30 percent voda. Nie je to zďaleka to, čo nám predávajú.

 

 

Sú tam aj fosfáty. Na čo dávajú do potravín fosfáty?

 


Keď sa kedysi porážali zvieratá a mäso sa za tepla spracovalo, tak v ňom bol prirodzený fosfát, ktorý viazal vodu a nebolo treba nič pridávať. Dnes sa v priemyselnej veľkovýrobe mäso spracuje najskôr za 48 hodín po porážke, fosfát sa medzitým odbúra a do výrobkov ho musí pridať umelo. Vyrába sa v chemickej továrni, rovnako ako fosfáty, ktoré sa dávajú do pracích práškov.

 



Sú tieto párky nebezpečné?

 


Sú predovšetkým nechutné a informácie nečitateľné. Mne ako zákazníka uráža, že údaje o zložení výrobku sú napísané tri-štvrte milimetrovým písmom, keď odporúčanie porcie zaberá tretinu obalu.

 



Čo nám hovorí informácia, že je v párkoch napríklad štrnásť druhov éčok?

 


Že výrobca tam dal veľmi málo mäsa, nahradil ho sójou a éčka pridal, aby vytvoril farbu, chuť, konzistenciu a trvanlivosť.

 



Sú éčka nebezpečné?

 


Sú to v EÚ schválené potravinárske prísady. Ja sa radšej vyhýbam potravinám, v ktorých je ich viac ako päť. Síce nie sú priamo nebezpečné, ale Európska únia nerieši možné následky dlhodobým prijímaním v takom množstve. Osemnásť rokov som pracoval na manažérskom poste vo firme, ktorá dodávala pomocné suroviny a koreniny. Toľko rokov som dokonca musel jesť výrobky na degustáciách, alebo som ich predvádzal po celej východnej Európe. Ku koncu sme sa už naučili losovať, kto z nás bude ochutnávať. Nikto to nechcel, pretože sme po konzumácii mávali "hnačku". A to som pracoval pre rakúsku firmu, ktorá mala určitú kvalitatívnu hranicu, ktorú "nepodliezala".


Priamo ste sa podieľali na zhoršovaní potravín, keď ste také pomocné suroviny predávali.

 


Z počiatku nie, pretože sme prinášali nové technológie. Neskôr som aj ja ťažko odolával tlakom našich zákazníkov. Preto som prešiel na druhú stranu a o probléme začal hovoriť. Keď som skončil, tak som mal o 20 kilogramov viac, než teraz. Vredy na žalúdku, dvanástnika a cukrovku.

 

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifit-maso_f0d31d3d8bcb2e693aab1a7ba1a64e47.jpg

Šéfovia veľkých potravinárskych firiem teda asi nejedia všetko, čo vyrobia ...

 

 


O tom nepochybujte. Ani si nedokážete predstaviť, čo niektorí požadujú od dodávateľov. Napríklad sa pýtali - koľko koniny môžu dať do výrobku namiesto hovädziny, aby to nebolo cítiť? Dostali odpoveď, že 5 percent. Pýtali sa: Keď dáme viac, máte niečo, čím by sa to dalo prebiť? Dostali odpoveď: Máme. Takto to naozaj funguje. Niekoľkokrát ročne pripláva do Hamburgu veliká loď naložená mrazeným konským mäsom z Kanady, Čile, alebo Argentíny.

 


 
Nedávny škandál s pridávaním konského mäsa do hovädziny nie je nič nové?

 


Škandál áno, pridávanie nie. Keď som do firmy v roku 1992 nastúpil, tak to už výrobcovia dobre poznali. Svinstvo nie je ani to, že konské mäso pridávajú, ale to, že túto informáciu na etikete neuvedú. Podvádzajú. Predávajú výrobok, ako by bol vyrobený z hovädzieho mäsa, ale je v ňom aj lacnej konské.

 


 
Môžeme takto paušálne hovoriť o všetkých výrobkoch?

 


Nie som už v biznise 5 rokov, ale nepoznal som nikoho, kto by to neskúšal. Ak sa nakoniec všetky také pokusy dostali na pulty neviem. Neklamalo sa len s Koninou. Dával sa napríklad hovädzí loj do bravčovej masti. Hovädzia pečeň, ktorá sa inak spracovávajú len ako krmivo pre psov, pridávali do najjemnejších francúzskych paštét. Jediným cieľom bolo zlacniť výrobu.

 


 
Pri tohtoročnom škandále s Koninou zistili konské mäso vo výrobkoch podľa DNA testov, teda sú potraviny pod stále väčšou kontrolou. Alebo nie?

 


Nezistili to kontrolou DNA. Testy vykonávali až dodatočne, aby potvrdili informácie, ktoré dostali. Väčšinu potravinových škandálov neobjavia kontroly, ale vždy ide o informáciu zvnútra. Výroba potravín je reťazec jednotlivých článkov, ktoré začínajú niekde na poli a končia na vašom tanieri. Každý z týchto článkov musí profitovať, a či je niektorý pažravý, tak si vezme viac. Potom sa škandál niekedy prevalí. Testy DNA sa na primárne zisťovanie nikdy nevyužívali a podľa môjho názoru to tak nikdy nebude, alebo jeden test stojí 400 eur a trvá týždeň. Dokážete si to predstaviť, keď jedna továreň produkuje denne 25 druhov výrobkov az každého 3 várky. Kto by to zaplatil, keby brali z každej vzorky?

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifit-masiaren_f0d31d3d8bcb2e693aab1a7ba1a64e47.jpg

 

 

 

Takže Koninu jeme v masových výrobkoch stále?

 


Neviem. Pravdepodobne áno. Väčšie svinstvo je ale hydinový separát. Po zabití kurčaťa sa odstránia prsia, stehná, krídelká. Zvyšok vrátane kostry ide do separátora a vymačkajú z neho bielkovinovú brečku. Dnes ju nazývajú MDM, znie to vznešenejšie. Na Slovensku, v Maďarsku, Česku a ďalších krajinách nájdete málo hydinových výrobkov, ktoré by skutočne boli vyrobené z hydinového mäsa. Väčšina je zo separátora. Niekedy ho pridávajú aj do iných výrobkov.

 



Do akých?

 


Napríklad do výrobkov z červeného mäsa. Ak sa výrobca trochu krotí a nepridáva separátora príliš, tak to nikto nezistí. Ale napríklad rakúski, nemeckí a pravdepodobne ešte niektorí výrobcovia sa dobrovoľne vzdali používania hydinového separátora. Teda rakúske hydinové párky sú prevažne vyrobené z mäsa. Aj oni chcú zarobiť, ale existujú určité hranice, ktoré majú asi inde.

 



Môže sa stať, že ten istý výrobok od rovnakého výrobcu má iné zloženie napr. v Rakúsku, ako na Slovensku?

 


Dokážem si to predstaviť. Poznal som rakúskeho a nemeckého výrobcu, ktorí pre východné trhy vyrábali iné mäsové výrobky.

 



Na jednej linke zmení pomery a určí, že toto ide na Východ a toto na Západ?

 


Je to len otázka receptúry. Keď si povedia, že napríklad tretia várka bude taká a taká, dajú do nej emulziu z koží, pridajú niečo iné a hotovo. Je to úplne legálne, nejde o podvod, všetko je "opečiatkované" Európskou úniou. To je na tom to hrozné, že veľa zlých vecí sa robí zákonným spôsobom a zabalí to do vety, že chcú vyhovieť iným zvyklostiam spotrebiteľov. Netvrdím, že sú paušálne všetky potraviny také, ale ich veľké množstvo.

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifti-ryba_f0d31d3d8bcb2e693aab1a7ba1a64e47.jpg

Môže byť pravda, že kurčatám dovážaných na Slovensko z Ázie dávali rastové hormóny a antibiotiká, aby rýchlejšie rástli?

 


Nielen tým, ale nemôžem vám to dokázať. Čo si ale máte myslieť, keď za 38 dní vyrastie z štvrť-gramového kurčaťa dvoj-kilový kúsok. Máme veriť, že nedostávalo hormóny a vyrástlo prirodzene? Antibiotiká jeme aj v rybách z chovu. Musíte dávať veľký pozor na to, čo si kupujete. Napríklad lososa z chovu, alebo lovu. Na etikete je to uvedené. Kúpte si radšej z lovu, pretože ryby z chovu môžu kŕmiť malými sardinkami zmiešanými s antibiotikami.

 


 
Teraz je celkom populárny ryba pangasius z Vietnamu, ale o nej sa kadečo  písalo. Je zlá?

 


Ja pangasa radšej nejem. Videl som nemecký dokument o tom, ako sa pangasius pestuje. Neviem, nakoľko bol pravdivý, ale bolo mi zle aj pri obrazovke. Lenže v globálnom svete nie je nikto čistý.

 

 

Takže čo jeme? Je to čo si kupujeme v obchodoch tak nekvalitné?

 


Kvalita je subjektívna. Ked  vám to chutí, je to pre vás kvalitné. Mne nechutí. Všetko obsahuje veľké množstvo tuku a veľmi veľa cukru vrátane aj u mäsových výrobkov. A samozrejme nie je pravda, že čím drahšie, tým kvalitnejšie. Dostávame to isté.

 

 

Prečo sú potom tak výrazne rozdielne ceny?

 


Rozdielne ceny sú dôsledkom obchodnej politiky výrobcov, spôsobu balenia, alebo reklamy. Napríklad väčšina výrobcov mäsových výrobkov nenakupuje u domácich chovateľov. Ošípané pochádzajú z veľkochovov v Dánsku, Holandsku, alebo Nemecku. Priemyselný spôsob výroby je aj tu. Ošípané sa zabíjajú na veľkých bitúnkoch.

 



Akých?

 

 


S tisícovým kapacitami. Potom ich veľkoobchodníci predávajú ďalej do výrobní ale čím ďalej meneších v polovičkách, ale čím ďalej viac nasekané na kúsky. Veľkoobchodníci to ponúkajú po celej Európe veľkovýrobcom, a ak niekto hovorí, že pôvod potravín sa dá ľahko vysledovať, je pre nich k smiechu. V tej vani plnej bravčových kúskov nevysledujete nič. Môžete sa spoľahnúť len na to, čo vám povie dodávateľ. A ja by som sa na to rozhodne nespoliehal.

 



Jeme teda horšiu kvalitu, ako napríklad susedný Rakúšania?

 

 


Z môjho pohľadu, čo sa kvality týka áno. Ja nakupujem veľa v Rakúsku. A na Slovensku len pivo a minerálku. Prečo? Pretože som v potravinárstve pracoval 18 rokov. Jedna zo spotrebiteľských organizácií urobila testy zloženie značkových produktov a prišla na to, že napríklad jeden nemenovaný populárny nápoj obsahuje v dvojlitrovej fľaši toľko cukru, ako by v nej bolo 84 kociek. Lenže Slovákom, Čechom, Bulharom a ďalším nedoprajú ani ten cukor.

 



Čo teda dávajú namiesto cukru?

 

 


Značnú časť cukru nahrádzajú izoglukózovým sirupom, ktorý má rovnakú Sladivú  schopnosť, len ho treba užiť menej a  o  to viac môžu dať vody. Dokonca káva pre niektoré východné štáty obsahuje až päť percent obilnín.

 



Napriek tomu je ten nápoj v Rakúsku možno rovnako drahý ako na Slovensku ...

 

 


Nie je, v Rakúsku je lacnejší. Rakúski obchodníci nie sú až tak pažravý. Majú nižšiu obchodnej marže. Rovnaké supermarkety si tam dovoľujú menej, než u nás, pretože u nás im to dovolíme. My všetci. Sme benevolentný.

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifit-cola_f0d31d3d8bcb2e693aab1a7ba1a64e47.jpg

Často sa hovorí, že potraviny u nás sú lacné, pretože sme chudobní.

 

 


Chiméra. Pozrite sa na oficiálne čísla z rovnakej siete supermarketov. 250-gramové maslo stálo včera na Slovensku 1,78 eur, v Rakúsku 1,39 eur a v Nemecku 0,85 eur. Keby v Nemecku predávali v supermarkete toto maslo za 1,78 eur, tak by sa im zákazníci vysmiali. Filozofia, že máme lacné potraviny, pretože sme chudobní, jednoducho nesedí. Nemci by potom museli byť o polovicu chudobnejší. Zvykli sme si prijímať filozofiu obchodníkov a hovoriť o nej  ako o pravde. V médiách sa objaví informácia, že je zlá úroda niektoré plodiny a supermarkety hneď jačia, že sa budú dvíhať ceny. Ich výhovorky sme si osvojili namiesto toho, aby sme hľadali iné zdroje.

 



Zákazník ale nemá veľa šancu. Kde si zoženie iné zdroje?

 

 


Ja mám napríklad svojich dodávateľov mäsa, ktorí sú príliš malí na to, aby dodávali do supermarketov, zeleninu mám v sezóne od susedov. Diverzifikácia nákupov potravín začína byť populárna aj na Západe.

 



Ale zeleninu a ovocie od susedov máte len v lete a na jar a v supermarketoch vždy.

 

 


Kto potrebuje jahody uprostred januára? Len zlá macocha v rozprávke. Lenže nám natlačili do hláv, že mať jahody v zime je fajn, aj keď ich cesta k nám trvá aj týždeň. Nemajú chuť, nevoňajú, sú len pekne farebné a drahé.

 



Problém lacných potravín na Západe je možno aj v tom, že tam majú poľnohospodárstvo viac dotované.

 


Je viac dotované, ale nie toľko, aby boli tak veľké rozdiely v cenách. Problémy s potravinami nastali začiatkom dvadsiateho storočia, kedy sa z výroby potravín stal priemysel. Ekonomické ukazovatele dostali prednosť pred zásadami výživy. Dospeli sme do štádia, keď na európskych pultoch dnes leží 170 tisíc druhov potravín a stále sa špekuluje ako a kde ich ešte inovovať. Výroba potravín je globalizovaná, musí sa vyrábať inak, ako keby ich robili doma. Upravovať, konzervovať, pridávať látky, aby to nejako vyzeralo po celú dobu spotreby, aby prežilo transport. Lenže prvotné suroviny sa tým ničia.

 

 



Pokiaľ je teda na trhu 170-tisíc výrobkov, tak si ľudia môžu vybrať kvalitu, nemusia si kupovať zlý produkt.

 

 


Keď začal Henry Ford vyrábať priemyselne automobily, tak povedal: U mňa dostanete auto akejkoľvek farby, pokiaľ bude čierna. To isté platí aj pre potraviny, zbytočne spomínať, že na európskych pultoch sú tisíce výrobkov a  u nás dostanete len to, čo vám obchodník ponúkne.

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifti-tesco_f0d31d3d8bcb2e693aab1a7ba1a64e47.jpg

 

 

 

 

Čím ďalej viac populárne a aj drahšie sú biopotraviny. Sú dobré?

 

 


Geniálny nápad, ale väčšinou podvod. Čo sú biopotraviny, keď je oficiálne povolené používať v nich 50 druhov éčok? Aj tie éčka sú vyrobené biotechnológiami ? Momentálne je na trhu 56-tisíc druhov potravín s nálepkou bio, čo sa už blíži ku tretine všetkých potravín na trhu. V Nemecku vypukol škandál s vajcami, akonáhle sa zistilo, že farmár dodával na trh milióny vajec deklarovaných ako bio a väčšina bola chovaná v klietkach. Predstavte si, že by mal dodávať vajcia v bio kvalite do veľkej siete supermarketov. Veľmi ťažko by dokázal zvládnuť toto množstvo, keby len zbieral vajíčka, ktoré sliepky postrácali po farme.

 



Zástancovia biopotravín ale hovoria, že prísna kontrola vajec to  odhalila, teda trvať na bio kvalite má význam ...

 

 


Viete ako tá "prísna" kontrola odhalila škandál? Že im to vyzradil bývalý zamestnanec farmy, ktorého vykopli. Pil som bio-vodku aj bio-víno. Nech mi niekto vysvetlí, ako môžu skontrolovať, že je vodka bio? Pri jej výrobe musia nasledovať stovky krokov. Alebo v Nemecku je veľko-pekáreň, ktorá vyrába bio-chlieb. Kvasenie ale podporujú enzýmy. Tiež sa zistilo, že aj suroviny si nechajú dovážať. Firma chlieb len pečie a chváli sa, že rozváža bio-chlieb po celom Nemecku a aj na sever Talianska. Ako to môže byť bio, keď cesto predmiešajú, stabilizujú a týždeň s ním manipulujú.

 

 



Pred časom ste preložil knihu nemeckého autora Thila bosého falšovateľov jedla. Jeho údajne potravinári nenávidia.

 


Práve tento bio-chlieb je z jeho knižky. On napríklad opisuje, ako s posvätením Európskej únie začínajú výrobcovia znižovať gramáž potravín s tým, že ceny nechajú rovnaké. Thilo Bode založil a vedie spotrebiteľskú organizáciu Foodwatch a je fakt, že ho väčšina potravinárov nenávidí. Často vystupuje v televíznych reláciách, jazdí po zemi a momentálne vedie aj veľa súdnych sporov. Na príkladoch uvádza, ako nás výrobcovia nachytajú na obaly a nápisy welness, bio a podobne. Pripomína, že výrobca istého jogurtového nápoja, ktorý je známy aj u nás, musel v Amerike zaplatiť 35 miliónov eur ako mimosúdne vyrovnanie, pretože sľubovaľ po vypití nápoja všetko možné.

 

 



Patrí dnes potravinárstvo medzi najväčšie biznis?

 

 


Áno, veď napríklad v Nemecku idú na reklamu potravín väčšie prostriedky, než na reklamu automobilov, aj keď je Nemecko automobilová veľmoc. Je to ohromný biznis, každý potrebuje jesť.

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifit-skunka_f0d31d3d8bcb2e693aab1a7ba1a64e47.jpg

Bude to takto pokračovať?

 

 


Verím, že ľudia raz začnú premýšľať o tom, čo jedia. Potom sa spamätajú aj firmy, pretože sú veľmi citlivé na svoj obrat. Dôležité je tiež si zvoliť politikov, ktorí niečo zmenia. Roky sa hovorí o pasci na deti pri pokladniach - vystavené cukrovinky. Tam začína závislosť. Ak budeme mať politikov, ktorí nariadia spoločnosti, mohli by tento problém zlikvidovať. Samozrejme sa jedná o globálny problém.

 

 



Slovenský minister poľnohospodárstva Jahnátek začal po svojom nástupe dosť ostro vymenovavať všetky nedostatky v supermarketoch, na ktoré prichádzajú kontrolóri.

 

 


Bol som šokovaný, ako ostro po nich šiel, ale vtedy som sa s jedným kolegom stavil, že bol tak tvrdý naposledy. Stávku som vyhral. Až nedávno po dlhej dobe pripomenul nejaký supermarket, ale tam jedli potkany balené kurčatá a to už povedať musel.

 



Čo poľské potraviny? Ide o tak zlú kvalitu, ako v médiách prezentujú?

 

 


Tam je problém od socializmu, pretože v Poľsku neexistovala poľnohospodárska výroba. Mali len malých roľníkov a nemali ani príliš rozvinutú potravinársku veľkovýrobu. Keď sa neskôr pripravovali na vstup do EÚ, tak odpadlo mnoho výrobcov, ktorí nechceli investovať a nesplnili európske kritériá na vybavenie výrobní. Existuje ale podmienka, umožňujúca ich predávať na domácej pôde. Môže sa vyrábať aj v zlých podmienkach, ale len pre domáci trh.

 

 



A oni ich vyvážajú ...

 

 


Staré príslovie hovorí, že ak fena nechce, pes neskočí. Myslíte si, že tie nákladné vozidlá naložili poľským mäsom len tak a išli na Slovensko bez toho, aby mali kupca? Nie, u nás mali odberateľa, ktorí si u nich tovar objednali. Takže nejde o poľský problém, ale o náš.

 

 

prevzaté z http://www.svetkolemnas.info/novinky/zdravi/602-sokujici-lzi-o-potravinach-rozhovor-s-clovekem-z-branze-ktery-odhalil-jaky-hnus-jime

 

 

 

Komentáre: