NAČÚVAJTE SVOJMU TELU  ...

NAČÚVAJTE SVOJMU TELU ...

Autor článku: Extrifit Slovakia

 

 

 

 

Načúvať svojmu telu, je jedna z mnohých poučiek kulturistiky, s ktorou sa skôr alebo neskôr stretnete. V druhej vete by však malo zaznieť, že by ste nemali počúvať blbosti, ktoré vám vaše telo podsúva.

 

 

 

 

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifitslovakia-nacuvajte-1_5fd59be91211168b4c2377b15da17ed4.jpg

 

 

 

 

Vec sa má tak. Dorian Yates, ikonická postava 90-tych rokov a niekoľkonásobný Mr. Olympia, skrátka šéf šéfov, raz na otázku či cvičí inštinktívne, odpovedal niečo v tom zmysle, že keby počúval inštinkty svojho tela, ležal by na pohovke, čumel na bedňu a chlstal  pivo . A má recht. Inštinkty, ktoré velia  ísť po práci do posilňovne a tam pozdvíhať  niekoľko ton železa, častokrát sa doviesť na pokraj infarktu, alebo nejakých   iných problémov , sa musí ukrývať leda tak v hlave psychicky narušenej bytosti. Lenže to my, kulturisti, sme. Lebo  racionálny dôvod pre prevádzkovanie športovej kulturistiky neexistuje. Lenže ak chcete v dnešnej dobe prejsť zdarne obdobím od opustenia matkinho medzinožia po preskúmanie teplovzdušnej pece zvnútra, svojím spôsobom je dobré mať cieľ, sny a akokoľvek bláznivé hobby. A k správnej pošahanosti patrí načúvanie hlasov zvnútra. Konkrétne z bicepsu, alebo chrbta, alebo nôh, na tom už celkom nezíde. Niektorí kulturisti teda budú na inštinktívny tréning prisahať rovnako, ako generácia našich dedkovi na knižku KSČ.

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifitslovakia-nacuvajte-2_5fd59be91211168b4c2377b15da17ed4.jpg

Takže sa celkom solídne točíme v kruhu. Načúvať telu, alebo ho ignorovať a ísť si podľa vytýčeného cieľa? Som pre kompromis. V zásade súhlasím z Dorian Yatesom v tom, že cvičiť bez nejakého plánu, len podľa pocitov, je perfektnou  skratkou k totálnemu spomaleniu činnosti. Viem to, pretože som to tak robil zhruba pred pol rokom a z ako-tak vyzerajúcej  kulturistickej postavy som sa šupito a prestať menil v zemiak . Alebo skôr zemiakový šalát, pretože zemiak si ešte zachováva nejaký tvar. Povedal som si, že telo, ktoré mi nakecává, že čelné drepy možno nahradiť scottovkou na biceps mi skôr v skutočnosti hovorí, že som lenivý ako prasa. Takto to ďalej nejde, povedal som si, a vzal som to z druhej strany. Strany drilu a pevne vytýčených tréningov. Niečím, čo zaujíma názor mojich inštinktov zhruba rovnako, ako názor mäsiarky na mojej počínanie pikosekundy pred tým, než ju rozmazávať o stenu.

 

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifitslovakia-nacuvajte-3_5fd59be91211168b4c2377b15da17ed4.jpg

 

 

 

 

 

Na začiatku sme si povedali, že niekto propaguje načúvanie signálom svojho tela. Problém je v tom, že to nie je možné v žiadnom prípade aplikovať u niekoho, kto cvičí pár rokov. Myslím tým málo rokov, 2-3 roky. Taký cvičenec sa sotva naučil ovládať biceps, aby pri tréningu robil to, čo má, nieto aby s ním viedol nejaký dialóg. Ovšem pozorovať reakcie svalu na daný tréning by už zvládnuť mohol. Ako som už povedal, Freimen Fest bol dobrý. Ale nie na nohy.Na moje nohy, čo je pre ďalší text zásadná informácia . Po zhruba 3 týždňoch som totiž pozoroval, že zatiaľ čo prsia zaznamenali  skutočne pozitívnych zmien (nie že by som začal dojčiť), u nôh tomu bolo v podstate naopak. A to napriek tomu, že som ich išiel na rovnakom princípe ako prsia, či chrbát. To isté platí pre triceps s bicepsom a ramenami. Biceps a ramená reagovali na tréning 3x týždenne fullbody pozitívne, tricepsu sa to zjavne nepáčilo a chcel  sa schovať. Môže za to ten tréningový systém? NIE! V žiadnom prípade! Telo skrátka vyslalo signál. Ten signál, ktorý je zjavný, merateľný a ktorý by ste naopak mali vnímať veľmi, veľmi intenzívne.

Ak totiž v kulturistike platí jedna jediná pravda a  to tá, že v kulturistike žiadna pravda neplatí. To ju robí ojedinelú, unikátnu, zábavnú, tajomnú, ale pre začiatočníkov nesmierne zložitú na orientáciu. Preto radím, začnite pevne daným tréningom, kde jasne vypozorujete, ktorý sval reaguje na aké zaťaženie. Je to cesta pokusov a omylov. Ale inak to nejde.

 

 

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifitslovakia-nacuvajte-4_5fd59be91211168b4c2377b15da17ed4.jpg

Každé telo je unikátny stroj, ktorý funguje na rozdielnych impulzoch. Niečo ako pohon na benzín, naftu, plyn, kerozínu, uhlie, alebo nejaké rastliny, ktoré používajú vo svojich autách ekoteroristi. Preto na každého pôsobia  inak aj rozdielne cviky. Iste ste počuli tú poveru  o svätej trojici mŕtveho ťahu, benchpressu a drepov. Každý borec by ich mal robiť. Bez nich nie ste kulturista, ale napríklad rychlochodec, čo ja viem .. Čo ale viem úplne bezpečne je to, že mŕtvola s drepmi  sa mi spoľahlivo postarali o sedem rokov trvajúce bolesti pravého vzpriamovača . Špeciálne u drepov by som sa rád zastavil. Prirovnal by som ich ku svokrám. Niekto má takú svokru, že s ňou bez problémov strávi popoludnie zaliate slnkom a nešetrí s pozvaním na nedeľný obed. Iný by si k nedeľnému obedu radšej pozval džihádistov Johna i s nádobíčkom, než by utrúsil čosi o bravčovom menu pred mamičkou svojej  ženy. To, čo sa vám snažím povedať, je to, že hoci vás neustále presviedčajú o tom, že bez drepov to nepôjde, nie je to pravda. Drepoval som ako o život a nič moc. Potom niekedy v minulom storočí objavili legpress, ktorý som deň na to objavil aj  ja, a čo sa stalo? Nohy reagovali. Nechcem sa oháňať vlastným príkladom, pretože ako je známe, som zemiak, ale myslím, že nebudem klamať, keď poviem, že ani Dorian Yates nerobil drepy. Aspoň som to nedávno niekde čítal. Ani Vojta Koritenský nerobí klasické drepy a aké má nohy . Tým všetkým nechcem povedať, že drepy sú na prd, pretože nie sú a vinikajúci drepari  Noro Zajac, alebo Milan Obořil vám rázne môžu dokázať opak, ale ide o to, že niekomu jednoducho nefungujú. A nefunguje mu ani mŕtvy ťah, alebo mu nefunguje bicepsový zdvih, alebo benč, hoci miliarde iných kulturistov áno. Potom sú borci, ktorým nefunguje nič, ktorý  sú v ostrom protiklade s ľuďmi, ktorí sa poškrabu  na kolene a triceps im poskočí o centimeter. Ale to už je zase iný príbeh.

 

 

Celé toto rozprávanie je o tom, že by ste sa mali držať jasne daných pravidiel, cvikov a sérií, ale pritom jasne vnímať to, či vám tie cviky, ktoré vychádzajú z predpokladu masovej obľúbenosti, vôbec zaberajú. A ak nie, zmeňte ich. Neriešte to, že 100x denne čítate na webe, že máte cvičiť to a to. Nakoniec , niečo písať musíme. Cvičte podľa signálov vlastného tela. Nezamieňajte však tieto signály za lenivosť, to by bol prúser. Držte sa toho, že jeden náročný cvik vymeníte za iný náročný cvik. Ak cvičíte za zónou bolesti, cvičte tak za pomocou iných cvikov. Nefunguje to chcete, cvičte bez vyčerpania svalu. Experimentujte, ale vydržte to po dobu minimálne 5-6 týždňov. Zo zmien po pár týždňoch nevypozorujete nič. Merajte sa, vážte , ale nehľadajte výhovorky.

 

 

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifitslovakia-nacuvajte-5_5fd59be91211168b4c2377b15da17ed4.jpg

 

 

 

 

 

Komentáre: