NORBERT ZAJAC - CESTA ZA SNOM 7. DIEL

• 27. Marec 2015
• Extrifit Slovakia
• Suplementácia

 

 

 

 

Ako som už spomínal, v roku 2010 som pracoval v Eccu v spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou topánok v bežnej výrobnej linke, teda za pásom. Po príchode z ME som vedel, že takto sa to jednoducho ďalej nedá, nikdy som sa nebál práce, ani neštítil, avšak vedel som, že mám naviac a túto robotu som bral ako východisko z núdze.

 

 

 

 

 

Andrej Mozoláni a Norbert Zajac.

 

Ani neviem ako presne k tomu došlo, ale tuším, že som Andreja Mozolániho kontaktoval cez sociálnu sieť, či náhodou by sa u neho nenašla pre mňa práca. Andrej ma registroval už zo súťažného pódia, a tak vedel o koho ide a v podstate sme sa nejakým spôsobom rýchlo dali do debaty. Andy mi prisľúbil, že o nejaký mesiac na to, ako som ho prvýkrát kontaktoval, by možno niečo pre mňa v Žiline v Mozolani Fitness mal. Aj keď ma upozorňoval, aby som si ešte robotu, kým nezačnem u neho pracovať ešte udržal, ja som sa rozhodol požiadať v Eccu o výpoveď, nakoľko to tam už bolo ako sa povie: „na palicu”! Trošku sa situácia, čo sa týka práce, skomplikovala, lebo Andy ma nemohol ešte tak rýchlo vziať k nemu, ako som si to ja predstavoval, a tak som si našiel dočasnú prácu ako kontrolór výroby vo Volkswagene.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Bola to už o niečo lepšia práca, podstatne lepšie zaplatená, menej som sa narobil a bol som sám sebe pánom, pretože išlo o externú spoločnosť. Takto som tam pracoval asi ešte 5 – 6 mesiacov, ale situácia sa začala komplikovať, keď nastala ekonomická kríza v Európe a už nebolo potrebné toľko dielov kontrolovať do áut, nakoľko výroba bola priškrtená a ja som tým pádom nemal poriadne čo na práci. Netrvalo však dlho, s Andrejom sme boli neustále v kontakte, a tak už došlo konečne k tomu môjmu vytúženému stretnutiu s mojím vzorom a budúcim šéfom, kde sme primárne preberali pracovné podmienky.

Andrej s Ankou Mozoláni ma previezli po Žiline, v tej dobe ešte vlastnili 2 fitnescentrá, jedno na sídlisku Solinky a druhé na Vlčincoch a následne mi ešte išli ukázať aj ich kamenné predajne v OC Carrefour a v HyperTescu. Zobrali ma na obed a naozaj som mal z toho dňa skvelý pocit. Dohodli sme sa na nejakých podmienkach. No a Andrej mi navrhol, aby som súťažil za jeho oddiel, Mozolani The Fitness Authority, pretože by ma v podstate mal denno-denne pod kontrolou a samozrejme, že som chcel aj využívať k tréningu sieť fitnessentier, ktoré nieslo meno Mozoláni. Túto ponuku som nemohol odmietnuť, ako zamestnanec spoločnosti, ktorá vlastní aj oddiel, som predsa nemohol súťažil za iný klub.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rozhodol som sa teda, že pôjdem za pánom Hečkom, u ktorého som bol stále registrovaný v oddieli VTJ Technika Liptovský Mikuláš. Dohodli sme sa o prestupe, ktorý on veľmi dobre chápal a myslím, že dodnes máme veľmi dobrý vzťah. Pánovi Hečkovi som sa poďakoval za všetko, čo pre mňa urobil, čo ma naučil, že mi práve on pomohol sa dostať na ME juniorov, za čo mu vďačím dodnes a čo mu ani nikdy nezabudnem!

V tomto období som začínal už aj masívne oslovovať prostredníctvom internetu a sociálnych sietí rôzne firmy s doplnkami výživy a hľadal som sponzora. Aj v tomto sa na mňa šťastie usmialo a ja som získal v tej dobe pre mňa lukratívneho partnera v rámci doplnkov výživy spoločnosť HI Tec Nutrition, ktorý mi poskytoval suplementy, ktorými som si pokryl takmer celú objemovú a aj rysovaciu časť prípravy. Aj keď momentálne som už členom Extrifitslovakia tímu, bolo by nefér zabudnúť na Martina Wojkovského, ktorý bol konateľom tejto spoločnosti a nevyzdvihnúť to, ako mi podal pomocnú ruku a myslím, že sme si hodne navzájom pomohli. Ja si to budem vždy vážiť a pamätať.

Ako teda nadišli letné mesiace, začal som sa zaúčať ako tréner, chodil som do Žiliny cca 3x týždenne na nejakých 5 – 6 hodín a vždy som sa veľmi tešil, lebo pred prácou som si mohol zatrénovať na strojoch, na akých som nikdy predtým necvičil. V tej dobe som ešte nemal žiadne auto, a tak som sa do Žiliny premiestňoval autobusom, z ktorého som prestupoval na vlak a z vlaku následne trolejbusom priamo pred Mozolani Fitness Club. Poviem vám, cesta mi trvala niekedy pomaly ako do Bratislavy, ale mne to neprekážalo, pretože som vedel, že konečne budem robiť niečo, v čom sa dokážem uchytiť a čo ma bude baviť.

 

 

 

 

 

 

 

Nesmiem zabudnúť na jednu príhodu. S cestovaním v trolejbuse som sa vlastne prvýkrát zoznámil v Žiline. V Martine systém dopravných lístkoch fungoval inak ako v Žiline, no a ja som v podstate nevedel presne, aký tam majú systém dopravy, čo sa týka platby lístkov a podobne. Kúpil som si teda lístok na trolejbus z automatu, ale nevedel som, že tento lístok si treba potom v trolejbuse následne nechať aj v elektronickom automate oraziť. Samozrejme som tak neurobil a s pokojným svedomím, že všetko je v poriadku, prišiel revízor a pýtal si odo mňa lístok. Dal som mu ho celý rozradostený, lebo predtým som nikdy revízora nestretol a on sa na mňa pozrel a povedal, že ho nemám štiknutý. Vôbec som ho nerozumel, čo tým chcel povedať. No potom vysvitlo, že podľa neho som čierny pasažier, a tak mi naparil pokutu v tej dobe ešte na koruny, rovných 600 SK. Myslel som, že sa tam namieste asi rozplačem. Chodil som za posledné peniaze do Žiliny a ešte dostanem aj pokutu. No, ako to už chodí, nevedomosť neospravedlňuje, teraz sa na tom smejem, ale vtedy to pre mňa znamenal koniec sveta! No ale poďme späť k veci.

 

Od septembra roku 2010 som začal teda pracovať na trvalý pracovný pomer ako tréner a myslím si, že som sa veľmi rýchlo uchytil. S klientmi som mal celkom pekné výsledky a samozrejme som si neustále študoval nové a nové veci, aby som dokázal profesionálne reagovať na akúkoľvek problematiku z danej oblasti. Myslím, že Andrej si to veľmi dobre všímal, ale on nie je ten tip, ktorý by nejako moc často chválil, ale ako som ho spoznával, vedel som, že keď nehovorí nič, znamená to, že ide všetko tak, ako má, alebo aspoň do nejakej znesiteľnej miery a že ak by bol nejaký problém, tak by som bol s tým oboznámený ihneď. To cestovanie do Žiliny však bolo neúnosné.

 

 

 

 

Situáciu sme prekonzultovali s mojou maminou a s mojím trénerom a šéfom Andrejom a vyskúšali sme podnájom na sídlisku Hájik. Býval som tam s jedným starším pánom v peknom dvojizbovom byte, avšak mal som iba pre seba jednu izbu a málo času sa vôbec o ňu starať. Náklady sa mi tým podstatne zvýšili a ja som si nemohol dovoliť ani kvalitnú stravu, lebo klientelu som ešte nemal tak rozbehnutú, aby som si to všetko dokázal pokryť. Druhou nevýhodou bolo, že sídlisko Hájik od sídliska Solinky je podstatný kus a aj cesta trolejbusom trvala cca 25 minút, čo je približne čas dlhý na ceste z Martina do Žiliny autom. A tak mi moja dobrá mamina pomohla trošku finančne, zrušila si poistku a kúpili sme si naše prvé auto, bola to Škoda favorit.

 

 

 

 

Bol som taký hrdý na to autíčko, až som sa bál na ňom šoférovať. Dlhšiu dobu som za volantom nesedel, a tak som nemal potrebnú prax. Netrvalo dlho, tuším že „až” týždeň a hneď som ho nabúral. Nie veľmi, ale predsa... Spomínam aj na moju prvú cestu z Martina do Žiliny popod Strečno. Do práce som prišiel taký spotený, že človek by si myslel, že som doslova práve vyšiel zo sauny, ale vráťme sa späť k hlavnej téme.

 

Začali sme teda konzultovať aj moju prípravu, ktorú sme smerovali na jarnú sezónu 2011. Stanovili sme si, že sa zúčastním až 3 súťaží. Vyvrcholenie mojej prípravy mali byť juniorské M-SR, takže na túto súťaž sme časovali formu. Súťažná sezóna sa mi teda začala 30. 4. 2011, kde som nastúpil v kategórii do 80 kg na majstrovstvách Slovenska mužov. Pred súťažou som nečakal nejaké veľké výsledky, avšak pravdou je, že už na túto súťaž som nastupoval v životnej forme. Podarilo sa mi ešte stále ako juniorovi podotýkam získať striebornú medailu na seniorských majstrovstvách Slovenska, pričom ma porazil už len famózny Filip Godzák.

 

 

 

 

Tieto majstrovstvá Slovenska boli spojené aj s medzinárodnou pohárovou súťažou, takže ešte sa mi popritom v tej istej kategórii podarilo získať aj s medzinárodnou účasťou 4. miesto, takže bol som naozaj neskutočne na seba hrdý a pyšný. Videl som, že spolupráca s Andrejom Mozolánim mi skutočne začínala prinášať ovocie, nielen čo sa týka práce, ale aj čo sa týka športu a to sa podpísalo aj na mojej forme.

 

O týždeň nato, teda 8. 5. 2011 sa konala Veľká cena Starej Ľubovne, čo bola súťaž, usporiadaná bratmi Hlinkovcami, ktorá mala svoj taký tradičný šmrnc. Ja som sa chcel veľmi zúčastniť tejto súťaže, aj keď môj tréner Andrej Mozoláni nebol až tak rozhodnutý pre jednoznačné áno pre túto súťaž, nakoľko som na M-SR mužov robil naplno cukrovanie aj odvodňovanie a kto trošku je v obraze, ten vie, že tak na 2 týždne minimálne to dokáže telo pretekára rozhádzať a tá voda sa v podkoží drží, aj keď sa celý ten proces zopakuje.

 

 

 

Tak sa aj stalo. Nezopakoval som formu, v akej som sa predstavil týždeň predtým a skončil som na 6 mieste. Faktom je, že konkurenciu som mal podstatne väčšiu, ale do istej miery to bolo pre mňa sklamanie. Viete, keď vám už raz zavesí promotér súťaže medailu na krk, chcete tento pocit zažívať znovu a znovu a keď sa vám to nepodarí, je ťažké sa vyrovnávať s prehrou, aj keď bola oprávnená a opodstatnená. Upokojoval som sa aspoň tým, že som skončil vo finále. Veď predo mnou boli pretekári o 10 – 20 rokov starší a boli tam mená ako Roman Skalský, ktorý bol nakosť vydretý, Janko Soták, ktorý už má titul aj majstra Európy, taktiež Miro Škadra, fantasticky pripravený Patrik Štiglic či Peter Muráň.

 

Musel som sa z tohto všetkého oklepať a dokázať, že právom ma začali už niektorí ľudia považovať za veľký talent. 12. júna 2011 sa teda konali juniorské majstrovstvá Slovenska v malebnom mestečku Zuberec na Orave, kde som sa opäť predstavil v kategórii do 80 kg. Svoju rolu favorita v tejto kategórii som potvrdil a ja som obhájil svoj titul majstra Slovenska z predošlého ročníka. Nominácia na ME sa mi žiaľ nepodarila, ale mňa to neodradilo, ba naopak. Vedel som, kde sa stala chyba a bol som si toho vedomý, a tak prišiel čas dokázať, že si skutočne zaslúžim reprezentačné tričko, ale o tom neskôr...

 

 

 

 

Autor: Norbert Zajac, člen Extrifitslovakia tímu

 

 

IFBB Norbert Zajac - www.norbertzajac.com

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

EXTRIFITSLOVAKIA PODPORUJE NORBERTA ZAJACA  

 

 

About Extrifit

 

 

Značka Extrifit ® bola zaregistrovaná v roku 2007. V roku 2010 sa firma transformovala na EXTRIFIT ®, sro Extrifit Sports Nutrition dnes patrí medzi najdynamickejšie výrobcov športovej a doplnkovej výživy v Českej republike a veľmi úspešne distribuuje svoje produkty do zahraničia. Výhradným dovozcom výrobkov EXTRIFIT ® na Slovensko sa tento rok stala naša spoločnosť GDP s.r.o. so sídlom v Michalovciach . Doplnky výživy zn EXTRIFIT ® našli značnú obľubu najmä u kulturistov a vyznávačov životného štýlu Fitness.

 

 

 

Všetky výrobky, nesúce značku EXTRIFIT ®

 

 

 

vynikajú špičkovou kvalitou použitých surovín, sú registrované Ministerstvom zdravotníctva SR a vyhovujú prísnym normám Európskej únie. Firma EXTRIFIT ® uviedla na trh niekoľko unikátnych produktov, ako je napr enzymaticky hydrolyzovaný srvátkový proteín Hydro Instant, originálny bulharský terrestris s obsahom 90% saponínov - Bulgarian Tribu 90%, hydrolyzované srvátkové aminokyseliny Amino Hydro s obsahom 85% bielkovín, alebo jedinečné aminokyseliny Beef Amino Hydro 4000, vyrobené z hovädzieho hydrolyzovaného proteínu. Tieto aminokyseliny vynikajú extrémne vysokým obsahom bielkovín a unikátne sú minimálnym obsahom pojív. Špičkou v ponuke EXTRIFIT ® je tiež multivitamínový a multiminerálny produkt V52 Vita Complex Forte, obsahujúci 52 revitalizačných ingrediencií.

 

 

 

 

 

 

Súvisiace články