NORBERT ZAJAC - SOM POCTIVEC

NORBERT ZAJAC - SOM POCTIVEC

Autor článku: Extrifit Slovakia

 

 

 

 

 

Noro Zajac odchádzal na Arnold Classic s ambíciami získať medailu. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nakoniec z toho bolo až siedme miesto a akokoľvek to nebolo v kontexte slovenských a českých pretekárov zlé umiestnenie, Noro bol jednoznačne sklamaný. Prečo sa neumiestnil podľa jeho predstáv si povieme v nasledujúcom rozhovore.

 

 

 

Ahoj Noro, ty si pred nedávnom absolvoval Arnold Classic USA a skončil na siedmom mieste. Je to na  gratuláciu, alebo nie?

 

 

Neviem, to musíš posúdiť sám, či mi chceš gratulovať alebo nie. Myslím, že môžeš gratulovať k forme, ktorá bola moja životná. Bol som na 100% dotiahnutie a z hľadiska pripravenosti si sám sebe nič nevyčítam. S mojím trénerom sme to mali naplánované do poslednej bodky a záver sa vydaril. V rámci svojich aktuálnych možností som urobil všetko, čo som mohol a v tomto smere mám svedomie čisté. Áno, chcel som medailu, nakoniec z toho nebolo ani finále, každopádne dnes už sa mi definitívne potvrdilo to, že do 80-tky nemá cenu niečo sťahovať, pretože z medzinárodného hľadiska to nemá význam aj keď budem mať sebelepšiu formu . Obávam sa, že to isté platí aj pre 85- tku. Potrebujem jednoducho viac hmoty. Takže potom, čo opadli všetky emócie, rozhodli sme s trénerom ukončiť sezónu účasťou na Diamond Cupe, čo by bola asi chyba, neukázať sa doma, domácim fanúšikom, a mňa samého by to veľmi mrzelo. Jediným, dá sa povedať menším zádrheľom, je účasť na Majstrovstvách Slovenska, ktoré sú povinné, aby som mohol súťažiť na Diamond Cupe. Zádrheľ je to v tom, že sa tam pravdepodobne nepredstavím  v 100% forme, ktorú chystám na Diamond Cup, čo nemám moc v obľube takto súťažiť.

 

 

 

V čom teda vidíš dôvod neúčasti vo finále, ak si mal formu?

 

 

To je jednoduché. Ostatní boli o dosť nižší  a ja som pôsobil subtílnejší a štíhlejší a strácal som na nich  v objeme svalovej hmoty. A to napriek tomu, že som ešte 1,5 kíl narýchlo zhadzoval pred prezentáciou a potom zase doplnil, takže som v skutočnosti súťažil s vyššou váhou ako 80kg. Aj preto hovorím, že by nejaká veľká zmena nebola ani v kategórii do 85 kg. Potrebujem oveľa viac svalovej hmoty. Tam je tá chyba, pretože čo sa týka pripravenosti, tak som počul mnoho komplimentov aj od rozhodcov na to, že som bol jeden z nejvysekanějších kulturistov v celej súťaži. Ale objemy boli malé.

 


Ty si pôvodne dával dole váhu do 80-tich kg z taktických dôvodov. Pričom už pri 85-kilách to bolo v podstate pripravené na súťaž. Keď sa obzrieš späť, myslíš si, že by si v 85 kg kat. Dopadol lepšie?

 

 

Na tejto súťaži asi nie. Ťažko povedať. Kategóriu vyhral ukrajinský pretekár Oleg Krivyj, vedľa ktorého keď som sa postavil, tak som vyzeral, ako keď som nikdy necvičil. Ako vyzerali ostatný, to už nedokážem posúdiť, pretože tých  som videl už len z fotiek. Medailu by som určite  nemal a potom už je jedno, či ste piaty, alebo siedmy. Aj keď je fakt, že je lepšie hovoriť finalista AC než účastník. Ale osobne, pre môj vlastný pocit, to nie je rozdiel. Medaila je medaila.

 

 

 

Noro, z tvojich životných príbehov, ktoré publikuješ na svojom webe, vyplýva, že si pomerne emotívny človek a občas nejaký výsledok oplačeš , bolo to tak aj tentoraz?

 

 

Áno, som emotívny, pretože kulturistiku beriem vážne. Niekedy až príliš vážne, čo je mi nezriedka vyčítané . Lenže myslím si, že keby som  nebol tak oddaný, nemal by som za sebou ani tie úspechy, ktoré mám. Ja som jednoducho poctivec. Trúfam si povedať, že toto potvrdia všetci, čo ma poznajú. Moja rodina, môj tréner, moji klienti. Keď mi niekto povie, že mám jesť 4x denne po 100 gramoch hliny, budem ju jesť a jednoducho to nebudem riešiť. Áno, je pravda, že som bol po súťaži veľmi rozhodený, nejaká tá slza kvapla , pretože tentoraz som išiel na doraz vrátane finančných prostriedkov. No a potom to na teba doľahne, keď vieš, že si urobil úplné maximum, ale nedopadlo to ani náhodou podľa mojich predstáv. Takže som si zakázal aj čokoľvek dávať na facebook, žiadne vyjadrenie, proste nič, pretože človek plný emócií hovorí tak, ako by normálne nehovoril a nespráva sa tak, ako by mal. Ale po nejakých 3-4 dňoch to opadne, človeku sa to rozloží v hlave a ide sa ďalej. Dôležité je, hovoriť s ľuďmi, ktorí sú objektívny a ktorých názor si cením.

 

Vlastne som celý rozhovor smeroval sem z dôvodu nášho minulého rozprávania, kde si hovoril o ceste na Arnold Classic ako o splnenom sne. Preto by ma zaujímalo, či je toto sklamanie odvrátenou stranou tohto sna?

 

 

Nie, takto by som to určite nenazval. Nevidím to ako odvrátenú stranu môjho sna. Minule som hovoril, že by bolo šťastie, ak by som tam stretol niekoho, kto by mi ponúkol pomoc v USA, možno  mizernú prácu s ubytovaním, že by som tam hneď ostal. A to sa nezmenilo. Columbus nie je ktovieako turistická lokalita, vlastne tam toho nie je moc k videniu, ale môžem ti povedať, že som sa tam cítil ako doma. Ja som mal jednoducho pocit, že tam patrím. Možno, že teraz si ľuda pri čítaní tohto rozhovoru budú ťukať na čelo a hovoriť si, že po jednom výlete mám takéto reči, ale ja to tak jednoducho cítim. Ťažko sa mi to vysvetľuje, ale prístup ľudí ku mne, napríklad len pri nákupe v obchode, bol iný, než tu. Ženie ma skrátka myšlienka, že ak chcem niečo zlomiť v živote, je Amerika to pravé miesto. Ale kto vie, možno by som sa zase poriadne spálil ...

 

 

 

 

 

 

 

Dobre. Takže po Diamond Cupe ukončíš sezónu a čo bude potom?

 

 

Bude nasledovať objemová príprava, ktorá snáď nebude tak komplikovaná ako v roku 2015, kedy ma zastihla séria zdravotných komplikácií, ktoré fatálne narušili môj progres. Aj preto som toho veľa nepribral. Takže ako dlho bude trvať objemovka, nedokážem v tejto chvíli posúdiť, ale potrebujem aspoň 6-7 kíl svalovej hmoty.

 


Ty si niekoľkokrát spomenul  svojho trénera. Je to stále Andrej Mozolani?

 

 

 

Áno a ja si neskutočne vážim jeho ochoty sa mi venovať. Teraz chystá comeback, pripravuje Diamond Cup, Mozolani Classic, má všetky možné pracovné aktivity a rovnako si na mňa dokáže urobiť čas. Ja som sa toho na začiatku prípravy bál, že ten čas na mňa si nenájde, ale vždy sa dokážeme nejako dohovoriť a aj v Amerike som s ním bol takmer stále v kontakte cez Wiber. Takže týmto mu musím verejne poďakovať, že napriek nedostatku času sa mi dokáže ešte venovať.

 

 

 

 

 

Komentáre: