Petr Vaniš - V Žiline som to jednoducho pokašľal.

Petr Vaniš - V Žiline som to jednoducho pokašľal.

Autor článku: Extrifit Slovakia

 

 

 

S Petrom Vanišom  o nepodarenom súťažnom záveré , o jeho pocitoch a tiež o jeho poslednej  súťaži v Anglicku.

 

 

 

 

Tento rozhovor s Petrom vznikal na trikrát. Najskôr bola snaha vyspovedať Petra hneď po súťaži Mozolani Classic, ale Petrova frustrácia  z nezvládnutého záveru bola natoľko silná, že sme tomu dali čas na odstup a získanie nadhľadu. Peter sa medzitým pripravoval na BodyPower Pre, ale potrebnú sebadôveru už nezískal. Sklamanie z výsledku a z formy na Mozolani Classic bolo totiž stále veľmi silné. Niet divu. Mozolani Classic mala byť tou súťažou, ktorej bodový prídel prispeje k rozhodujúcemu náskoku na Petrovho  prenasledovateľa a priblíži vysnívaný postup na Mr Olympia na dosah. Nestalo sa tak a preto sa toto sklamanie tiahne ako červená niť celým rozhovorom. Napriek tomu z Petra vyžaruje odhodlanie bojovníka, ktorý vždy hľadá cestu a ktorý je ochotný biť sa o svoj cieľ až do úplného záveru. A to je vec, ktorá sa mi na ňom páči snáď úplne najviac.

 

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifitslovakia-peter-vanis-zilina_c076d90ab17199d76765af3c11fb2535.jpg

 

 

 

Ahoj Peter, ty máš práve teraz pred preteky BodyPower v Birminghame. Poďme to ale trochu zrekapitulovať. Začal si na New Zealand Pre skvele. Druhým miestom a tučným prísunom bodov do rebríčka. Ako si si to predstavoval  ďalej?

 


Áno, po Zélande to vyzeralo sľubne a o to viac som sa chystal na Žilinu. Navyše som to tak trochu bral ako domovský pretek, pretože tam sídli jeden zo sponzorov, firma Nebbia, a tiež som tam mal silnú fanúšikovskú podporu. Takže tie preteky som si chcel rozhodne užiť a hlavne priviezť domov nejaký ten bodík do hodnotenia profesionálov.

 



Na aké umiestnenie si si trúfal?

 

 


Do prvej trojky ani nie. To obsadenie bolo skvelé a veľmi nabité. Ale do finále som chcel na 1000%. Dnes už vieš, že sa to nepodarilo.

 



Viem hlavne to, že Mozolani Classic bola súťaž, kam si sa chystal skutočne veľmi starostlivo.

 

 


Áno. Odišiel som tam týždeň dopredu, zavrel som sa do hotela a skutočne som nechcel podceniť najmenšiu maličkosť. Bohužiaľ, toto sme s trénerom Pavlom Povrazom úplne prokaučovali. Boli sme extrémne premotivovaný, išli sme nezmyselne do nízkych cukrov, skôr do nulového príjmu cukrov a všetko to zo svalov utieklo. Takže som mal na pretekoch 91,4 kg, pričom len týždeň predtým som mal 100,4 kg. 10 kg hmoty sa spálilo, čo je jednoducho prúser.

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifitslovakia-peter-vanis-zilina--3_c076d90ab17199d76765af3c11fb2535.jpg

Ťažko si predstaviť tvoj jedálniček. Čo si teda jedol?

 

 


Dá sa povedať, že nič. Mal som kilo tresky na deň, 10 bielkov a veľké množstvo BCAA a to je všetko. Ideš na vôli.

 



Tu sa musí povedať, že je jedna vec zhodiť 10 kíl z tlsťocha a druhá vec je dať dole 10 kíl z postavy v podstate bez tuku.

 


Presne. Trochu vody išlo preč, ale inak to odišlo komplet zo svalov. Však si ma videl pred odchodom do Žiliny, kde som mal 98,8 kíl ...

 



... A bolo to hotové ...

 

 


Jo. A my sme urobili z dnešného pohľadu nepochopiteľnú vec, že ​​sme to ešte viac zavreli. Ale ako hovorím, boli sme neskutočne premotivovaný a takto to dopadlo.

 

   

No, ja som si práve myslel, že ideš do Žiliny preto, že si chcel byť v kľude, aby ťa nikto neotravoval a aby si práve nehubl zo stresu. Netušil som, že ideš dobrovoľne do koncentráku.

 

 


(Smiech) A presne tak som vyzeral. Ako z koncentráku.

 



To ste so sebou nemali váhu? To ti nebolo divné, že tá hmotnosť tak rýchlo letí dolu?

 

 


Mali, ale boli sme s trénerom dohodnutí, že sa na ňu postavím až pred pretekom , aby nás to nestresovalo. Deň pred pretekmi som teda na ňu  stúpol a videl, že je niečo zle a začal som biť na poplach. Lenže sme sa po diskusii rozhodli pokračovať v nastolenom trende a rozbiť to tam vyrysovanosťou . Ale už som začal mať pochybnosti a to jednoducho nie je dobré. Keď som sa potom postavil na oficiálnom vážení na váhu, mal zase o kilo menej a už som tušil, že niečo nehrá.

 



Ako si to mal vlastne s jedlom na tom hoteli? To ti všetko upravovali podľa tvojho želania?

 

 


Mal som voľný prístup do kuchyne. Ja som v týchto fázach prípravy trochu paranoidne, nikomu v tomto ohľade neverím a tak si jedlo chystám sám. Mohol som si v tej kuchyni robiť, čo som chcel. V tomto ohľade som mal podmienky úplne luxusné. Vyšiel mi v ústrety aj Andrej Mozolani, pretože som mohol bezplatne používať jeho fitka. Vybral som si to na Solinkách, pretože to bolo najbližšie a vybavením najviac vyhovovalo mojim predstavám.

 



Ty si sa ukázal aj na stánku Extrifit na Mozolani Classic a nevyzeral si tam veľmi  zdravo. Ako ti fyzicky bolo?

 

 


Neskutočná zima. Stále. Teraz nehovorím o tom, že tam bolo pomerne chladno, ale o vnútornom pocite. Proste keď v kotli netopíš, neprijímaš žiadne palivo, tak to proste vnútri nevytopíš. Takže kam som sa pohol, tam mi bola zima. Do toho si  malátny, pomalší, uťahaný, jednoducho bez energie. Trochu ako opitý, ale totálne bez tej eufórie. Len s tými negatívami .

 

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifitslovakia-peter-vanis-zilina--1_c076d90ab17199d76765af3c11fb2535.jpg

Dosť sa riešilo, že tam bola zima aj na tom štadióne, kde sa pretekalo. Ako to vnímaš ty, čoby pretekár?

 

 


Jasom sa  už  niekoľkokrát stretol, že sa pretekalo na zimnom štadióne a v podobnom chlade. Ono keď máš zvnútra dobre nacukrované, ideš na to rozcvičenie pozvoľna, tak ti to nijako neuškodí. Musíš to vyzliekať postupne, rozcvičovať sa v oblečení a ísť na to skutočne pomaly. Už som sa s tým párkrát stretol a dá sa v tom pretekať. Ale môže sa to podpísať pod tvojou formu. Kto je vydrátovaný , ten bude mať jednoducho ťažkosti a môže mu to trochu uškodiť. Inak neviem, ako to mali ostatní pretekári, ale my (profi) sme to mali v pohode. Hodinku predtým sme boli ešte vo vyhriatom hoteli, potom sme sa len presunuli do vykúrenej šatne a potom už to bola klasika.

 



Je dnešný profi kulturistika o tom brutálnom vyrysovaní a pripravenosti ako tomu bolo predtým?

 

 


Nie. Profi kulturistika je dnes hlavne o svaloch a podľa toho sa musím zariadiť. Musím sa snažiť udržať koncept postavy, aby som udržal pas na uzde. Ale bude to asi problém, pretože zakaždým, keď som prišiel ťažší na preteky, ten pas sa trochu rozbehol. Každopádne ak budem chcieť uspieť, musím prísť s mäsom a podriadiť sa tomu trendu rozhodovania.

 



A ako si videl umiestnenie pretekárov?

 


Tak to musí posúdiť niekto iný. Z pódia to nepoznáš. Ako ľudia mi hovorili, že som mal v tom finále byť a chytať po piatom mieste. Lukáš to podľa mňa trochu prehnal s objemom, bol obrovský, ale trochu hladší. No a s  tým Dugdale to bolo na posúdenie rozhodcov. On je ľúbivý typ, čo ja nie som. Ale pozitívne aspoň bolo, že som sa pri tých málo kilách trochu zúžil v páse. Takže v niektorých pózach bol lepší on, v niektorých ja. Ale rovnako je to vec názoru. Ľudí okolo teba ti budú hovoriť, že si tam mal byť, ľudí okolo Dugdalea to zase hovoria jemu, a to isté platí o ľuďoch okolo Lukáša. Takže si nevyberieš. Každý má svojich  fandnúšikov. Napriek tomu si myslím, že som vo finále mohol byť, pretože je fakt, že som zrysoval tak, že som mal viditeľné svaly, ktoré ja som na sebe v živote nevidel.

 



Čo si hovoril na Mariána Čambala?  Prekvapil ťa?

 

 


Veľmi . Veľmi ma prekvapil. On je ľúbivý typ, má úzky pás, pekne pózuje, pekná voľná zostava, zaslúžené miesto.

 



Dobre, Mozolani Classic sme prebrali a čo z toho plynie ďalej pre teba?

 

 


No, najprv bolo zle, Pavel odstúpil z funkcie trénera, ale potom sme sa predsa len dohodli na ďalšej spolupráci. Počas 2 dní bola defacto váha naspäť, tak sme si povedali, že uvidíme. Pred Birminghamom som mal 98,5 kíl a pódium malo ukázať, či sa tie svaly dokázali prebudiť , alebo nie.

 

 

 

Bohužiaľ, BodyPower sa umiestnením vôbec nepodarilo a skončil si na chvoste. Standa Pešat, dlhoročný medzinárodný porotca, ktorý bol prítomný ako divák, dokonca vyhlásil, že rozhodcovia urobili finále a potom sa na to normálne vykašlali. Aj z fotiek bolo zrejmé, že to poradie tak úplne nesedí ...

 

 


V prvom rade tá forma už moc nevyšla. Tým, ako sme tie svaly zase chceli naplniť, tak už sa nepodarilo poriadne odvodniť, resp. tá voda sa proste nechcela pustiť. Takže to na nejaké dobré umiestnenie nebolo. Každopádne, keď sme nastupovali jednotlivo na predvedenie póz po štvrť obratoch, tak sa na mňa nikto z rozhodcov, okrem pána Urického zo Slovenska, už ani nepozeral. Schválne som to vždy podržal dlhšie, ale nikto tu hlavu nezdvihol a čmáral si tam do papierov. To isté mi potom v zákulisí hovoril aj Honza Kubík, že ani na neho už nikto nepozeral. Asi si urobili poradie už po štvrť obratoch, alebo podľa štartovej listiny, neviem.

 

 

 

 

 

http://www.extrifitslovakia.sk/photos/original/extrifitslovakia-peter-vanis-zilina--2_c076d90ab17199d76765af3c11fb2535.jpg

Čo ďalej? Príprava končí?

 

 


Uvidíme. Mrknem na bodové zisky pretekárov po Toronte, a ak tam bude ešte nejaká šanca na kvalifikáciu, tak je v hre ešte Chicago Pre a Tampa Bay v auguste. Keď bude po Toronte, ktoré je za týždeň jasné, že sa nekvalifikujem, tak si odpočiniem a potom začnem prípravu na EVL s Prague, lebo účasť v Prahe by si prial Extrifit čoby môj sponzor.

 


Každopádne ty si bol v ostrej diéte viac než pol roka. Aká je to pre teba skúsenosť?

 


Celkom  som si na to  navykol. Najskôr ma trápil nedostatok cukrov, ale telo sa tomu prispôsobí a potom už to ide. Väčšinou som dával okolo 200 gramov sacharidov na deň. Po pretekoch som vždy na chvíľu povolil, takže si telo trochu odfrklo, ale napriek tomu boli vždy najhoršie tie dni tesne pred súťažou. S výnimkou Anglicka, kde som nešiel pod 100 sacharidov denne, pretože som to potreboval oživiť a udržať na 96 kilách. Musím povedať, že tá diéta sa mi ale držala celkom dobre, lebo tento rok ma tá kulturistika veľa bavila. Až na tú Žilinu, ktorá ma dosť psychicky zrazila.

 

   

Možno je to o to horšie, že si si formu pokazil prehnanou  snahou , ako jej nedostatkom, nemyslíš?

 

 


Presne. Školácka chyba. A nepoviem, keby to bolo prvýkrát, ale už som to úplne rovnako pokašlal na Arnold Classic v Španielsku. No nič, snáď už nikdy nebude žiadne do tretice ..

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre: