PRIBAĽTE MI K TÝM STEREOIDOM EŠTE 10 DEKA ODVAHY PROSÍM

• 9. November 2016
• Extrifit Slovakia
• Súťaže

Stavím sa o váš ročný plat, že akonáhle udrie dátum 17. novembra, objavia sa všade  ankety o tom, či sa nám darilo lepšie za komunizmu  alebo teraz. A ľudia si v diskusiách budú vzájomne nadávať, virtuálne si dávať do huby a častovať sa nepeknými výrazy. A tých, čo budú tvrdohlavo tvrdiť, ako to bolo báječné, keď si mohli zájsť na opalovačku k Baltu bude prekvapivo veľa. Osobne považujem socializmus za najväčší prúser ľudstva hneď po pretrhnutí prezervatívu starého pána Dienstbiera, takže by som sa nad tým množstvom nespokojých  mal spravodlivo rozčuľovať, ale to ja nie. Absolútne tých ľudí chápem. V hre je totiž značná dávka nostalgie. Ak totiž vaša erekcia nie je len chvíľkový výstrelok hormonálneho trhnutia , ale pevnou súčasťou ranného rituálu, svet sa zdá oveľa krajší miesto na život aj keď musíte nosiť menšestráky, silónovú košeľu a ísť na šiestu do práce mastnou  tyčou . Dokonca aj ja mám v sebe hmlistú spomienku na prvomájové sprievody čoby dobrodružnú adventúru, kedy najväčší borec z triedy bol ten, čo dokázal z promenády soudružstva zdrhnúť čo najskôr. Menej si už potom vybavujem to, že z toho bola  poznámka a cezhubu  doma.

A tiež mám v hlave celkom živý obraz okresného preboru v kulturistike. Kedysi dávno sa totiž nekonali len Majstrovstvá Čiech, poťažmo Moravy a následne ČR, ale aj okresný prebor, krajský prebor, Čiech  atď. A ak sa vám vybaví paralela s futbalovým okresným preborom, čo ide momentálne v televízii, dostanete celkom presný obrázok výkonnostnej úrovne. Okresný prebor bola nefalšovaná zábava. Krčmové predvádzanie bicepsov povýšené na šport. Stretávka cvičencov z pivníc tmeliaca spoločnosť a priateľstva. Formy zúfalé, nadšenie obrovské. Víťaz postúpil ďalej a stal sa minimálne na rok uznávaným guru oblasti, regionálnou  modlou a idolom. Naopak porazeného publikum chcelo trafiť téglikom s pivom a doraziť ho párkom s kremskou  horčicou. V každom prípade fandenie bolo frenetické a plné exaktického nadšenia všetkých príbuzných. Ovšem mimo manželiek, ktoré v tú dobu šurovaly byt od najrôznějšímch podomácky vyrobených  farieb, ktorých receptúry zostávali tajomstvom pretekárov straženejším  ako recept Coca Coly. Hoci Okresný prebor, nefalšované hobby preteky, boli organizované veľmi dlhú dobu, ja som zažil iba dva ročníky s evidentne hlbokým zážitkom.

Aj preto som sa zaradzoval, keď pred niekoľkými rokmi prišiel Český  zväz kulturistiky s myšlienkou, organizovať súťaže kondičkárov . Tentoraz pod kódovým označením súťaže neregistrovaných športovcov. Zámer bol ale rovnaký. Umožniť mládencom , ktorý svoje bicepsy drvia  vo svojich práčovniach, garážach a pivniciach so zažltnutými plagátmi Lee Haneyho na stene, ochutnať súťažnú atmosféru. Umožniť im, porovnať svoje bicáky inde, než nad desiatym pivom v miestnej sokolovni. V tej dobe som publikoval reportáže zo súťaží v českej  mutácii časopisu Ironman, ktoré boli voči pretekárom ostré tak, že by sa s nimi dalo rezať kožené čalúnenie do Bentley, no na súťaž kondičných cvičencov som svoje pero otupil natoľko, že pripomínalo účes Marge Simpsonovej. Nechal som sa jednoducho unášať entuziazmom súťažiacich, pod fúzmi som  sa pochechtával ovarovitému vyrysovaniu mnohých z nich a za chrbtom držal pripravený párok s kremskou  horčicou pre presný zásah. Okresný prebor bol späť. Bohužiaľ, len do času ..

Neviem, ako je to možné, ale kulturistika má dar, že sa v nej akýkoľvek bohumilý zámer skôr alebo neskôr zvrtne a zmutuje do podoby, ktorá bola impulzom k zmene. Zložitá veta, čo? Vysvetlím. Mali sme v 80-tych rokoch kulturistky Ms. Olympia Cory Everson, čo bolo dievča celkom radosť pozerať. Na prelome tisícročí už sa nám producírovali po pódiu dievčatá, ktorých neoddeliteľnou súčasťou prípravy na súťaž bola vedľa úpravy pokožky tiež  návšteva Barber Shopu a suspenzor v plavkách. Situácia eskalovala natoľko, že kulturistky radšej zrušili a Ms. Olympia už sa hodnú dobu nekoná. Zato vznikla ako odpoveď kategória Bikiny Fitness, ktorá sa vrátila k ideálu športovej ženy, čo malo za následok obrovský boom dievčat v posilňovniach. Lenže posledné Majstrovstvá sveta v Budapešti už nám zase ukázali súťažiacich , ktorým by Cory Everson mohla leda tak natierať chrbát. Avšak, práve v Bikiny Fitness sa to darí ešte ako-tak ukočírovať. Horšie už je to vo Physique mužov. Zámer bol rovnaký. Kulturisti už boli príliš vzdialený, urobme teda Light verziu . Úspech nevídaný. Borci, čo si neverili, si veriť začali, medaily za nič sa len hrnuli a profíkom IFBB sa mohol stať chalan, čo začal cvičiť včera. Lenže vývoj išiel dopredu, zase, takže dnes tam stoja borci, ktorí nemajú o nič horšie vršky než ich Kulturistický kolegovia do osmdesiatikilogramovej  kategórie. A čo horšie, tohtoročné pohárové súťaže ukazujú, že mnoho z nich by kulturistov zmietli ako Pendolino poľskýho Kamión . Takže na medailu už si nikto len tak nesiahne a súťaže vyhrávajú borci s umelým podhodnotením, čo so sebou nesie vlnu nevôle u divákov. Takže čo ? No ostávajú už len súťaže kondičkárov. Lenže tu je situácia snáď ešte bizarnejšia ..

Hoci termíny a propozície súťaží, o ktorých hovorím, nájdete v sekcii kondičné súťaže, jedná sa súčasne o súťaže neregistrovaných športovcov. Tzn. že nie úplne sa musia riadiť stanovami a pravidlami Zväzu kulturistiky. Čo si niektorí kondičkári vyložili po svojom. A tak tu máme na jednom pódiu borcov, ktorí cvičia, udržujú sa ako-tak v slušnej forme, kulturistiku vnímajú ako zábavnú činnosť medzi víkendovou  chlastačkou a celotýždennou  rekonvalescenciou v posilňovni a ktorí si chcú koštnúť, či majú aspoň nejakú šancu uspieť pri tomto hobby spôsobe. No a na druhej strane pódia stojí borec, zjavne nasypaný  kompletným sortimentom čierneho trhu, chytajúci kŕče z diuretík a ktorý si kvôli príprave vybral dovolenku na desať rokov dopredu.

Ja samozrejme nemám nič proti ambíciám. Charakterizoval by som sa skôr ako fanúšik myšlienky, že nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať, len si nie som istý vhodnosťou súťaže. Pohárové súťaže boli o pár týždňov skôr. Toto sú kondičné súťaže. A kondičný cvičenec je pre mňa v prvom rade naturálny cvičenec. Je to chlapík, ktorý ukrýva pred manželkou peniaze za nadčasy, aby si mohol na tajňáka kúpiť proteín, prípadne niečo ostrejšie. Trebárs Agrezz. Alebo je to dievča, ktoré špúli polovičky na partnera o niečo intenzívnejšie pod prísľubom, že ihneď po koite zabrúsi do e-shopu Extrifit. Kondičný cvičenci sú ľudia, ktorí si idú testnúť svoje možnosti a premerať si celulitídu s konkurenciou. Sú to ľudia, ktorí držia diéty, ale nie do tej miery, že kolabujú v práci a zo zúfalstva vykrádajú po nociach Mcdonald.

Skrátka, nie je u mňa kondičný cvičenec ten, ktorý do seba nasype  celý arzenál chémie, utratí majland za najlepších  trénerov v odbore a zatvorí sa na dva mesiace v posilňovni. Pretože potom mi nejde na rozum, čím sa jeho prístup líši od tých nekondičných ? Alebo dokonca vrcholových ? Hlavu si lámem poctivo, ale vážne ma nič nenapadá. Iba  tak absenciou sebavedomie a odvahy. Ak by som robil všetky tieto psie kusy, pretože som sa dopočul, že to tak robia tý najlepší, mal by som mať dosť odvahy porovnávať sa s najlepšími. Asi by som si vybral súťaž, kde by bola šanca postaviť sa borcom, ktorým v žilách koluje podobná zmes oleja, chemických vzorcov a krvi. A šancí na túto konfrontáciu je viac než dosť. Jasné, nie každý má dostatok sebadôvery, tomu rozumiem, ale predsa .... Pokiaľ viem, že chcem jazdiť rýchlo a mám na Ferrari, nevyzvem na súboj Peugeot, to dá rozum. Iba ak  by som sa chcel kochať víťazstvom za každú cenu, alebo nedostatkom odvahy na prijatie prehry.

 

Produkty v článku

Súvisiace články