UŽ JE TO TU . ZÁVIDÍME SI AJ PĽUVANEC NA MONITORE

UŽ JE TO TU . ZÁVIDÍME SI AJ PĽUVANEC NA MONITORE

Autor článku: Extrifit Slovakia

 

 

 

 

Dneska každý, kto natočí kadejakú blbosť, fúkne ju verejne na You Tube, automaticky predpokladá, že sa nám to musí páčiť. Omyl, nemusí. Zúfalci, čo nevedia nič, ale automaticky čakajú aplauz. Ak však máte potrebu sa nad tým podivit, ste hater, čiže nenávistný kritik, závistivec, neprajníkov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Natočil som s Milanom Obořilom  pre Ronnie.cz svoje prvý  a zrejme posledný videolog a hneď zažívam oných pomyselných päť minút slávy. Potom som napísal článok, ktorý si prečítalo 25 000 ľudí, ktorí zrejme práve  nemali čo lepšie na práci a to už mi sláva vydržala skoro celý víkend. Na pretekoch, ktorých som sa neskôr zúčastnil ako kybic a tiež tak trochu ako šefik najúspešnejšieho mládežníckeho oddielu Extrifit Club, mi ľudia lichotil. Že to je vraj dobré a že zo mňa hovorí nadhľad. Tí drzejší, ako napríklad Karolína Borkovcová so svojím manželom Jirkom Borkovcom , svetoví šampióni vo federácii NABBA, dokonca hovorili niečo o múdrosti veku . Vtedy vo mne vzkypela dávka spravodlivého hnevu, takže budúcu sezónu súťaží už medzi telesne hendikepovanými. V kategórii párov. Napriek tomu využijem niekoľkých mojich šedivých chlpov, na inak samozrejme naduvajúcom  sa, prsnom svalstve a rozčúlim naopak ja tých  mladších . V naivnej  predstave, že mi z úcty k staršiemu možno nenahucčia . Budem tým, čo oni označujú za hejtra.

 

 

 

 

A hejtrovo životné prostredie sa presunulo z webov na facebook. A k facebooku ja mám komplikovaný vzťah. Zhruba ako hovnocucák k svojej hadici . Hadica mu zaisťuje príjem, no vysávanie exkrementov nie je práve prostredie, ktoré by vás nejako obohacovalo. To isté facebook, kde sa od rána do večera klame, ľudia  žijú v ilúziách a nepravdách. Koláže s vecami, na ktoré  za rohom číha exekútor, ale hlavne že vyzeráme ako pracháči. A pracháči byť chceme.

 

 

Predovšetkým tí, čo vôbec nič nevytvorili, sa chcú mať ako tí, čo dreli celý život. A ak im to druhí nechcú dať, alebo nedajbože dokonca spochybňujú túto  požiadavku, hneď sa sťažujú na hejtrovstvo  a hneď  druhé v poradí býva slovo závisť. Tým hlupíkom ani väčšinou nedochádza, že keď niekto spochybňuje virtuálne bohatstvo a akoby úspechy , je obvinenie zo závisti protirečenie.

 

 

Nadávajú na utečencov, že k nám idú s natiahnutou rukou somrovať , ale pritom sa podľa najrôznejších výskumov ukazuje, že naši čerství absolventi škôl majú mentalitu vcelku podobnú. Že odteraz má právo každý mať sa dobre a každý má úspech zaručený. Každá snaha má byť pochválená  a každý výtvor obdivovaný. Tvrdú prácú a úsilie netreba. A to je rovnaký omyl, ktorého sa dopustil ten pán s zábavnými fúzikmi, keď burácal v Ríšskom sneme o tisícročnej ríši. Matika mu, na rozdiel od rozprávania, zrejme moc nešla.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dnes každý, kto natočí kadejakú blbosť, fúkne ju verejne na You Tube, automaticky predpokladá, že sa nám to musí páčiť. OMYL, NEMUSÍ. Zúfalci, čo nevedia nič, ale automaticky čakajú aplauz. Ak však máte potrebu sa nad tým podivit, ste hater, čiže nenávistný kritik, závistlivec, neprajník . To je obvyklá reakcia protagonistov týchto videí a ich fanúšikov. Videl som nedávno jedno video, a to fakt nekecám, kde sedeli dvaja chlapci a začínali slovami: Tu kolega bol štvrtý v kategórii  Physique, takže teraz už nám snáď nikto v komentároch nebude písať, že tomu nerozumieme. A "doložili" to sériou fotiek z tej súťaže, načo som začal na chvíľku vážne uvažovať o tom, či by nebolo lepšie, vraziť si rozžeravený análny kolík do očnej buľvy, než pozerať na toto. Takže ak som to dobre pochopil, chlapci pnadobudli podozrenie, že keď majú menej slaniny a viac svalov ako čopnár  Venca zo štvorky na rohu, tak to z nich robí nespochybniteľných  expertmi. No páááni ...

 

 

Takže tu nemožno konštatovať nič iné, než to, že som hater, pretože si myslím, že keď niekto nepozná, čo je forma, nemal by o nej ani hovoriť. Nieto radiť ako sa do nej dostať. Ja si pri všetkých tých najrôznejších kategóriách, myslím, že kulturistika, resp. nejaká činnosť v posilňovni vedúca k účasti na súťaži, je stále ešte šport. Iste, vo svojom poňatí je toto bezpochyby silne kontroverzné, ale predsa len ak sú niekde vcelku definované kritériá vyhodnotenia, mohlo by ísť o šport. A k športu patrí výkonnosť. A športoviská. Výkonnosťou sú pre mňa svaly väčších objemov, než vlastné priemerný gymnasta a vyrysovanie, ktoré  je v súlade s masivitou svalstva. Inými slovami, machrovat s brušákmi  keď máte 70 kíl a 180 cm je asi tak rovnako pôsobivé, ako keď vás nejaká morbídna tlustoprdka láka na svoje veľké kozy.

 

 

Miestom, kde sa ona výkonnosť meria, mienim pódium súťaže, alebo posilňovňu. Ale to je prízemné, zbytočne konzervatívny názor, smrdiace  zatuchlinou, že? Takže prečo si nevyrobiť športoviská napríklad  z reštaurácie? Alebo z pešej zóny? Výlohy? Možností je nekonečne veľa a pritom je to tak jednoduché. Takže sa to dá rozparádit v obchoďáku, dá sa ujsť na jeden nádych cez celé námestie a hodiť pózu do každej výlohy. Čo na tom, že to pravdepodobne zaujíma len vás samotných? Máte tielko, Bicák, tricáky, svojich osem pätiek na váhe a ego, pre ktoré váhový limit neexistuje.

 

My starší, s trochou viac svalov, budeme zatiaľ predstierať záujem o kúpu osviežovača vzduchu, aby sme náhodou nečelili  zvedavým pohľadom, či nepatríme k sebe a či nerobíme rovnaký šport. V ten moment si "spomeniem", že mám ramená urobené  z hrania bowlingu a s týmito  ľuďmi sa nestretávam. Ja si totiž naivne myslím, že by kulturista mal zostať skromná . Je fajn, keď vás niekto požiada o demonštráciu svalového rozvoja a nepoznám dôvod, ktorý by vám mal brániť vo vyhovení  tejto žiadosti. Je skvelé vidieť rozžiarené oči malého chlapca, keď môže svojím detským stlačením otestovať pevnosť vašich bicepsov. A je povzbudivé, keď vám dav ľudí dá najavo, že vaše telo je vážne niečo extra. V tom sú preborníci predovšetkým južné národy. Ale predvádzať sa niekde, kam vás nikto na účely pózovania nepozval , a kde o vás nikto v tomto smere nejaví ani mikroskopický záujem, tak to si hovorí o dokonalý trapas. A o to ide.

 

Kulturista sa chce odlišovať, o tom niet sporu. Niekto chce šokovať svojou veľkosťou, iný precíznym spracovaním svalov. Každopádne dobrého cvičenca spoznáte na prvý pohľad. Ale je prinajmenšom hlúpe a sebecké , keď sa na seba snažím upútať, a v lícach prítomných a nič netušiacich prihliadajúcich sa možno dočítať iba jediné. Čože to ten pojašený  chlapec asi robí za šport, že sa tu tak vykrúca ?

 

 

 

 

 

 

 

 

A keď už sme pri tom vykrucaní ... To ma ladne privádza k mojej  obľúbenej  téme a tým je skutočné nakrúcanie sa pred okom kamery s vlastným mieškom v ruke. To je šanca k stopercentnému stretu medzi hejtrom, čo závidia a prostitútom, ktorý je cool a má prachy. A ja to teda nebudem nijako ďalej rozoberať. Hejtil som to už toľkokrát, že už si sám hovorím dosť. Takže len pridám opäť len odporne zatuchnutý názor a jednu radu k tomu. Myslím si, že chlap by mal byť chlapom a nie prostitútkou  . Prostitúcia je síce najstaršie remeslo na svete, ale väčšinou sa v tejto súvislosti nehovorí o penisoch.

 

Tí mladí chalani, čo im cinkajú pred očami bezprácne zarobené dukáty, by si mali uvedomiť, že dnes nejde nič schovať. Na každého všetko praskne. Dnes dokážete nájsť aj kameru, ktorá vás zachytí, ako sa šprtáte  v nose a strieľate guľôčku do priestoru. Takže akonáhle si pred kamerou raz pretiahnete predkožku cez žaluď, na Aljaške sa to dozvie za päť minút.

 

A prečo robíte kulturistiku? Prečo cvičíte, športujete, pretekáte? No zrejme preto, že si chcete vydobyť rešpekt, obdiv a úctu. A kkoľko  poznáte predajných šlapiek s rešpektom? Politikov  nepočítajte. Nechápte ma zle. Nemám nič proti homosexuálom. Mám k nim vyložene zdravý vzťah, pretože ich sexualita je mi úplne ľahostajná. Čo mi vadí, je totálne potlačenie vlastnej prirodzenosti heterosexuála, potlačenie akýchkoľvek morálnych zásad a to všetko pre pár zlatiek. Ale úprimne, ešte viac ma vytáča smiešne trápne zatajovanie, vyhováranie  sa a zahmlievanie vlastnej neschopnosti zarobiť si peniaze iným spôsobom. Áno, to mi vadí najviac.

 

Chceš byť prostitútkou ? Fajn, to je tvoje sväté právo, do ktorého tí nikto nemá čo kecať. Ani ja, hejtr. Proste nikto! Avšak s týmto rozhodnutím musíš prijať aj to negatívne, čo so sebou toto rozhodnutie prináša. Zmluva s diablom má vždy nejaké podmienky. Skrátka, nerozumiem faktu, prečo sa prostitút rozčuľuje nad tým, že je prostitút ? Veď je to jeho slobodné rozhodnutie ! Je to rovnaké, ako keby revízor v električke vyžadoval od čiernych pasažierov, aby ho mali radi. Ovšem ak prostitúta nazvete fajčiarom , čoby slovom vystihujícím jeho pracovné povinnosti, razom si koledujete o označenie hejtr. Ale možno sa mýlim. Možno má onen dotyčný pravdu a ja som skutočný hejtr. Nenávistník a závistivec. V čase, keď sú nám predkladané čoby vzory aj také bizarnosti ako je Conchita Wurst, je možné už úplne všetko ..

 

 

 

 

 

 

Komentáre: