Energia je pre život nevyhnutná – jej príjem a výdaj sú v súčinnosti každou dennou aktivitou. Úlohu v tom nehrá len aktívny životný štýl a šport, ale aj bežné práce a vynaložená energia pri zabezpečovaní základných vitálnych funkcií. Všetko, čo prijmeme, obsahuje isté množstvo kalórií a tie sa po celom dni podieľajú na určitom energetickom výdaji. Dosiahnuť však môžeme stav nadbytku, rovnováhy alebo nedostatku (deficitu).
Základný problém – negatívne hodnotenie významu kalórií
Bez základnej jednotky energie by na svete neprežil žiadny živý organizmus. Treba si uvedomiť, že tak ako má príjem kalórií svoje opodstatnenie, funkcie, rovnako ho spájame aj so zásadnými obmedzeniami. Neprikláňame sa však ku svetonázoru, že kalórie sa na nás len „priliepajú“. Predstavujú významné množstvo energie pre zvyšovanie teploty tela, presnejšie 1 g vody o 1 °C. Energiu teda získavame vo forme tepla.
Stav kalorického deficitu spoznáme podľa toho, že sme prijali menej kalórií, než je potrebné pri našej aktuálnej váhe. Musíme však dôsledne poznať svoj denný kalorický príjem a výdaj, či sa vôbec k tomuto cieľu aspoň približujeme. V tomto procese sa nezaratúvajú len kalórie spálené cvičením (alebo bez), ale aj aktívny termický efekt, energia vynaložená pre zdravý metabolizmus, dýchanie či krvný obeh. A keďže každý organizmus je jedinečný, tak aj na svoje fungovanie potrebuje odlišné množstvo energie.
Bazálny metabolizmu (BM)
Náš tip – pre čo najpresnejší odhad kalorického deficitu vychádzame z bazálneho metabolizmu, energie vynaloženej na základné životné funkcie. Tento jav však ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov, akými je pohlavie, vek, stavba tela a hormonálne zmeny. Na výpočet preto používame metódy priamej/nepriamej kalorimetrie a rovnicu na výpočet BM.
Viete, že za najpresnejšiu metódu považujú výživoví odborníci priamu kalorimetriu, ktorá vychádza z množstva tepla, pri ktorom sa zohreje 1 l vody o 1 °C? Pre tieto účely meranie prebieha za striktných podmienok v pokoji, ležmo, nalačno a pri bežnej telesnej teplote.
Výpočet Kalorického deficitu
Aby sme určili hodnotu kalorickéh deficitu, potrebujeme aspoň približne zistiť hodnotu bazálneho metabolizmu a to týmto vzorcom:
655 + (9,6 * vaša váha v kg) + (1,8 * vaša výška v cm) – (4,7 * váš vek v rokoch)
Príklad:
Žena, výška 170 cm, vek 40 rokov, váha 85 kg. Má sedavé zamestnanie a chodí viackrát týždenne na jógu.
Takto zistíme hodnotu bazálneho metabolizmu, čo je hodnota, pod ktorú by sme sa so svojím energetickým príjmom nemali dostať. Táto hodnota by nám však stačila iba v prípade, ak by sme cez deň nevykonávali žiadnu činnosť, čo sa v reálnom živote nedeje. Preto musíme do výpočtu zahrnúť koeficient TDEE
Koeficient pre výpočet TDEE
Aktivita najbližšia vašemu dennému režimu:
1,2 - Sedavé zamestnanie a žiadny tréning
1,4 - Sedavé zamestnanie a tréning vyššej intenzity (posilňovanie, funkčný tréning, kruhový tréning, beh, plávanie apod.) 2x týždenne, prípadne viackrát týždenne pri nižšej intenzite (jóga, pilates)
1,6 - Sedavé zamestnanie a tréning vyššej intenzity 3x- 4x týždenne alebo manuálne ťažké zamestnanie
1,8 - Sedavé zamestnanie a tréning vyššej intenzity 6x týždene a viac alebo manuálne ťažké zamestnanie a tréning vyššej intenzity 2x týždenne
2,0 - Manuálne ťažké zamestnanie a tréning vyššej intenzity 3x alebo 4x týždenne
2,2 - Manuálne ťažké zamestnanie a tréning vyššej intenzity 6x týždenne a viac (profesionálni športovci, trenéri a pod)
Násobením BM a TDEE nám výjde hodnota v kalóriách, ktorá predstavuje množstvo energie, ktoré by sme mali za deň prijať. To znamená, že ak chceme schudnúť, musíme prijať menej kalórií. To zistíme tak, že od výsledného čísla odrátame približne 20%.
Na kontrolu denného príjmu existuje množstvo aplikácií a online kalorických tabuliek, kde po zadaní konkrétnych potravín a nápojov zisťujete, ako ste na tom aktuálne. Avšak po doplnení konkrétnych denných aktivít viete s väčšou pravdepodobnosťou, koľko vám chýba k stavu kalorického deficitu. Ustrážiť výdaj je oveľa zložitejšie. Okrem iného hrozí, že zablúdite v spleti moderných monitoringov cvičenia a prestanete počúvať vlastné telo.
Už keď poznáte svoj denný kalorický príjem a výdaj od výsledného rozdielu odpočítavate 300 – 500 kalórií. Môže ísť o spodnú, ale aj o hornú hranicu na výpočet kalorického deficitu (1), ani jedna by vás nemala ohroziť na fyzickom či duševnom zdraví.
Ako všetko ostatné, tak aj kalorický deficit sa začína „v hlave“ a v zdravom a komplexnom úsudku. Čísla sú síce dôležité, no nehovoria za všetky naše stravovacie návyky, denný a spánkový biorytmus ani za aktívne cvičenie a regeneráciu po ňom. Všetko so všetkým súvisí, a preto nestačí stanoviť tréningový plán, keď bez vyvážaného príjmu makroživín sa naše chudnutie uberie nelogicky.
Menším deficitom k zdravšiemu chudnutiu?
V žiadnom prípade nezotrvávame v kalorickom deficite príliš dlho. Náhly pokles a presilenie tela zvyšuje hladinu stresových hormónov, ktoré prinášajú neželaný efekt na našu imunitu, stavbu tela, pohybovú a nervovú aktivitu. Chudnutie neznamená hlad, ani stres či „stav núdze“ pre svaly, ale spokojnosť s výsledkami a vlastným telom. Za rozumné a bezpečné tempo môžeme považovať pokles váhy o 0,5 – 1 kg za týždeň. Len si ho udržať!
Ranné cvičenie sa stáva čoraz populárnejším spôsobom, ako naštartovať deň plný energie a dobrej nálady. Výhodou je nielen fyzická kondícia, ale aj priaznivý vplyv na psychiku, metabolizmus a celkovú produktivitu. Ak hľadáte dôvody, prečo ráno začať pohybom, ponúkame vám niekoľko kľúčových prínosov ranného cvičenia, ktoré môžu ovplyvniť váš každodenný život.
Zobraziť celý článok
Napriek svojmu zábavnému názvu a tomu, že nie sú tak známe ako kliky alebo drepy, angličáky (anglické kliky alebo burpees) sú náročným cvikom, ktorý posilňuje mnohé hlavné svalové skupiny tela.
Zobraziť celý článok
Vyplnením kontaktných údajov vyjadrujete súhlas so spracovaním vašich údajov v rámci Extrifit Slovakia a pravidelné zasielanie noviniek.
Je možné sa z pravidelného odoberania noviniek kedykoľvek odhlásiť cez zaslaný newsletter.
Týmto vyhlasujeme, že vaše údaje nebudú použité na iné účely.