AKO SA VYSPORIADAŤ S PREDSÚŤAŽNÝM STRESOM ?

Určite každý pretekár zažil, čo je to tréma. Plne závidím tým, ktorí mi na pretekoch povedia: "Ja som úplne v pokoji ". Ale úprimne si myslím, že skôr nechcú určitú nervozitu priznať, pretože každý cíti akúsi zodpovednosť za vlastný výkon. Pochybujem, že niekto si ide len  tak zapretekať , keď do toho investuje toľko času a financií. Ja sa napríklad bez mučenia priznám, že túžim po top výkonoch a akomsi rešpekte zo strany kolegov. Takže nech je to pohárovka, alebo len nejaká wars, vždy cítim totálnu  nervozitu. O majstrovstvách  nehovoriac. Pár dní pred pretekmi  už nespím, mám scvrknutý žalúdok, stále  v hlave premýšľam, ako to tam asi bude vyzerať a úprimne sa vlastne deptám ešte viac. Takže som asi nejaký poddruh masochistov.

Navyše si delím nervozitu na tri stupne:

1. Iste tiež väčšina pretekárov potvrdí to slávne zhadzovanie váhy formou odvodňovania .

Áno to príde už od pondelka, kedy začnem sa superkompenzáciou , hlavou mi prelieta , sakriš, dúfam, že to stiahnem ... Je to len také mierne štádium, kedy mám akési motýle v bruchu. Teda ak to sú tie takzvané motýle, lebo do toho nastúpi i hladovka. Jojo na začiatku týždňa sa rozpíjate a vypijete, čo sa dá. Bože to vstávanie aj v noci na wc. Keby som nebola baba, som zaručený prostatik. Áno  to všetko sa dá zvládnuť, stále je to to najmenšie zlo ! Lenže príde zlomová streda, vody ubúda, jedla už tiež, ale vy stále lietate na hajzlík vo dne v noci. Bože..stojí mi to za to ?? Štvrtok: váha krásne klesá hlad a smäd stúpa ... prichádza večer a vy počúvate ortieľ: Zajtra nejedz a nepi. Áno  !? Až do váženia  !!! Áno, to som si priala počuť ..

Piatok, ráno stupeň č.2 - nastupuje cestovné horúčka

Hlad a smäd sa zatiaľ dá zniesť. Kým si vodič nevybalí desiatu. Bože, aj ten chleba s maslom naraz vonia ako šnicľa . Prejdete kus zeme a dorazíte na miesto váženia a tu príde prvý záchvev podivného pocitu v bruchu ... To sakra nie sú motýle ... sú to snáď votrelci. Hlad a smäd začínajú byť neznesiteľné a vy sa blížite k budove, kde práve prebieha váženie. Hlavou sa vám naháňa: rýchlo sa zvážim a idem jesť. Kamkoľvek, čokoľvek !!! Lenže ...... otvorte dvere a tam front netrpezlivých rovnako hladných a smädných lifterov. Sny o horách jedla sa rozplynú. Sakriš, to je tak na hodinu. Proste peklo. Konečne sa postavíte  na váhu, privierate  oči a čakáte až zapisovateľka povie to číslo. Srdce bije ako na poplach a dúfate, že nebudete musieť ísť donaha :-D Alebo, nedaj boh, čakať do rána !!!! Ufff je to tam. Zmestíte  sa do váhovky. Zrazu to prejde v akúsi eufóriu radosti a dychtivosti po obrovskom množstve jedla. Usmiati ako lečo sa vydávate naprieč mestom, hľadať prvú reštauráciu, kde si dáte snáď celý jedálny lístok. Sadnete k stolu a objednávate ako šialený. Samozrejme zjete z toho tak polku. Áno babi, už viem, hlad má veľké oči.

Potom prichádza stupeň číslo 3. a to je deň pretekov, kedy vidíte konkurenciu. Vlastne nevidíte, len tipujete, kto by asi ...

... mohol byť v mojej kategórii. Teraz naozaj cítite intenzívne, ako sa vám zviera hrdlo, máte vnútorné chvenie, potia sa vám ruky a hlavou sa naháňajú milióny myšlienok. Nie je to len z dôvodu, že strašne chcete vyhrať, ale vnímate aj naozaj totálnu zodpovednosť, pretože to sú mega váhy. Každé zlé rozhodnutie, alebo pohyb môže mať aj fatálne následky ! Preto obdivujem nakladačov , majú nesmiernu zodpovednosť ! Cítite, ako sa vám adrenalín ťažko vtiera pod kožu a vyvolá vo vás akéhosi rivala, ktorý chce urvať poriadny kus koláča !!!!

Ľudia okolo vás provokujú, povzbudzujú, dávajú rady. Úprimne, kto z vás to vníma ???? Ja teda mám pocit, že je to akoby som stála v presklenej kocke a niekto na mňa cez to sklo čosi mrmlal. Mozog je totálne prepnutý do režimu teraz alebo nikdy. Srdce bije ako o život, vy netrpezlivo čakáte, až vám sparing povie, kedy pôjdete na rad. A už je to tu. Zabandážuje vás, tá bolesť celkom paralyzuje trému, postavíte sa, natriete si magnéziom  ruky, v mojom prípade ma manžel poriadne potľapká po chrbte a zrazu tréma je preč, len akýsi chtíč ukázať všetkým, ako silný tvor som. Do Majstrovstiev sveta som si myslela, že väčšia stresmenka než som ja, neexistuje. No poriadne som sa pomýlila ....

Jedna kolegyňa, tuším z Chorvátska, stála na wc pri umývadle a strašne rýchlo dýchala. Najprv som si myslela, že má záchvat. Spýtala som sa, či je v poriadku. Ona sa na mňa otočila so slzami v očiach, ruky sa ju triasli a rozochveným hlasom zo seba vysúkala : Im so so nervous !!! Tak som jej začala upokojovať, že to bude dobré, nech nepanikári. Stále sa do kola oplachovala vodou, a stále dookola opakovala tú vetu. Ale akonáhle na nej zaklopal jej priateľ, že je čas, vyliezla z wc, hrnula sa ako strela pre magnésko, nasledoval akýsi príhovor do ucha, vyrazila k činke, zatiahla bez akéhokoľvek zaváhania ... Pokus samozrejme úspešný a ona opäť letela na wc, aby si zopakovala rovnakú scénku do ďalšieho pokusu. Dodnes premýšľam, ako je možné, mať v priebehu niekoľkých málo sekúnd dva totálne odlišné stavy ???? Jediné, čo som si z toho všetkého odniesla je, že vlastne neviem, ako naložiť s trémou. Ale pravdepodobne aj tá tréma je prospešný stimulant k parádnym výkonom :-)

Produkty v článku

Súvisiace články

Odoberajte novinky

Dostávajte pravidelné informácie o novinkách e-mailom

Táto stránka je chránená sytémom reCAPTCHA od Google s ochranou súkromia a podmienkami používania.

Vyplnením kontaktných údajov vyjadrujete súhlas so spracovaním vašich údajov v rámci Extrifit Slovakia
a pravidelné zasielanie noviniek.
Je možné sa z pravidelného odoberania noviniek kedykoľvek odhlásiť cez zaslaný newsletter.
Týmto vyhlasujeme, že vaše údaje nebudú použité na iné účely.