BUĎ VĎAČNÝ ZA TO ČO MÁŠ A NEPINDAJ NA TO ČO NEMÁŠ

Kto by ten pohľad nepoznal ? Je začiatok januára a vy ste práve vstúpili do vášho obľúbeného gymu. Klíma ako v Nairobi, vzduch nasatý potom svalovcov , ktorí ešte neokúsili z výhod deodorantov, pretože pri počítači sa človek zase toľko nezapotí, a za taký ozón by sa nemusela hanbiť ani pieseň Dragostea din tei. Dnes máte na zozname hrudník a pri bench-presse je viac ľudí ako v rade na punč na viedenských vianočných trhoch. No však, začiatočníci s chromozómom XY, čo so železnou pravidelnosťou a bez náznaku milosrdenstva drvia  nebohý hrudník a bicepsy deň čo deň už od 2. januára ... predsavzatie je predsavzatie a čo robí viac chlapa chlapom než poriadne kozy a Bicák, to vie predsa každý !

Čierne myšlienky sa vám vtierajú pod kožu ako Alpa na hexenšus a entuziazmus z budúceho prekrvenia vašich pektoralov  už dávno vzal za svoje. "No to bude zase deň ... Ak ja nemal zostať radšej doma a dopozerať tú blbosť od toho Tima Burtona ... Čo je to tamto ? Preboha, ďalší držgroš, ktorému je zaťažko dať päť stoviek za trénera, tak si v dobrej viere stisol palce a rozhodol sa zatočiť s nadbytočnými kilami silovým, technicky žalostným sťahovaním lanového nádstavce. A toto je ten tréner za 20 Eur  ? Veď neváži viac ako Josef Váňa. Ten predsa nemôže mať ešte ani občianku, nieto trénerskú licenciu ... a čo to robí s tými klientmi ? Sťahovanie T-držiaku na hrudník ? Takto ? Že by nejaké inovácie ? Nemala by tá ženská mať vyšpulený zadok a vypnutý hrudník ? Však pripomína Murka vykonávajúceho potrebu do krabice s pieskom ! "Je to márne ! Je to márne ! Je to márne !

Áno, hovorím o svojej asi týždeň starej  návšteve samoobslužné továrne na výrobu svalnatej  postavy a uprostred celej tej tragickej mizérie zvanej "Môj život, práve teraz a tu !" Sa náhle zastavil čas. Oblaky sa rozostúpili  a aj keď bolo okolo šiestej večer a vonku tma ako v čierny byvolí  zadok v prérijnej noci bez hviezd, ma ožiaril kužeľ svetla Božej prozreteľnosti , presvietil stropnú vzduchotechniku ​​posilňovne aj moju dušu a na niekoľko krátkych sekúnd ma nechal nahliadnuť do dôb dávno minulých, na podmienky mojich prvých krokov v mašinérii železnej hry.

Nechápte ma, prosím, zle - "dobou dávno minulou" nenaznačujem, že by môj prvý kontakt s činkami prebehol niekedy v druhohorách alebo že by som kedy robil sparingpartnera Larry Scottovi. Stalo sa tak na začiatku nového milénia, v televízii nám pil krv Petr Novotný s jeho imaginárnym solením hláv divákov v prvom rade, hitparády valcovala pieseň "Numb" vychádzajúce hviezdy Linkin Park, Karel Gott už mal na konte minimálne tridsať slávikov a keď ste si chceli objednať ročné predplatné Sveta kulturistiky, tak ste museli vyplniť dopyt, vložiť do obálky, prilepiť známku s vidlochvostom  feniklovým za 5 Kč  a list vhodiť do vtedy celkom bežnej poštovej schránky.

Ja som zažíval  vrchol puberty a nežné pohlavie začínalo upútavať moju pozornosť viac než čokoľvek iné a ako lepšie vábiť samičky než na samsonovskou figúru ... keď už - čuduj sa svete - blonďavá hriva po lopatky po vzore Lorenza Lamas a uhrovitá pleť nezaberala.

Vtedy som sa rozhodol nafúknuť moje paže pripomínajúce šľahúne od Baga a naplácat na svoju rachitickú postavu nejaké to kilo svalovej hmoty, nech vyzerám aspon tak nabúchane  ako superstar našej dedinské futbalové jedenástky TJ Sokol Březí. "Tak by mi to úplne stačilo. Viac už radšej nie, nech nie som moc ! "

Prvýkrát som vkročil do našej  pivnice, ktorú otec prestaval na - ako som si vtedy myslel - veľmi  fajnovú posilňovňu. Dva multifunkčné stroje - v mojich rozšírených zorničkách multifunkčnejšie než MacGyver v obchode so zmiešaným tovarom - jedna lavica na bench-press s rozstupom vidlíc tak nezmyselne úzko , že zakaždým, keď ste zložili jeden kotúč z jednej strany, činka sa prevážila a spadla na zem. Lavica bola výškovo nastaviteľná a ako bonus ste mali pri kolenách rameno na predkopávanie i zakopávanie. Predkopy ešte celkom prešli, zákopy už menej ... ak ste totiž zdvihli nohy moc vysoko, nedošlo k vrcholovej kontrakcii bicepsu femoris tak, ako by bolo žiadané, ale sa rameno prevážilo a zostalo Vám ležať na zadku. Ako protiváha sa totiž používali kotúča, nie kladka.

Druhý zázrak našej domácej činkárny bola veža, na ktoré sa dalo precvičiť snáď úplne všetko od Achillovej päty až po ušné lalôčiky. Scottová lavica, peck-deck, vrchná kladka, skosená lavica na sklapovačky aj vidlica na drepy s nosnosťou až 70kg !! No uznajte  - s takou výbavou bol môj plán, stať sa novým seladonom  a levom salónu budúci dedinské zábavy v miestnom kulturáku nezničiteľným.

Tvorba Jamesa Herriota a Terryho Pratchetta mi zrazu pripadala málo maskulínná a ja som sa preorientoval na články pána PhDr. Ľudovíta Majora v mesačníku Muscle & Fitness (neskôr prevzal štafetu Ing. Lukáš Roubík, ktorého som hltal ako predškolák Bobíka z Štvorlístka). Z plagátu na stene na mňa dohliadal Kevin Levrone a Günter Schlierkamp a ja som   sa dal usilovne do práce. Vôbec som neriešil, že ak chcem zmeniť váhu na jednoručke, tak musím imbusovým kľúčom odskrutkovať poistky, pridať 2,5 kg kotúče na obe strany a poistky zase poriadne utiahnuť. Prestávky medzi zhadzovacími sériami boli síce dlhšie ako prestávka medzi úkonmi silového trojbojára, ale to je predsa normálne ... musí by ť! Günter určite tiež  skrutkuje jednoručky imbusákem ...

Ešte raz by som rád poznamenal, že sa písal rok 2002, možno 2003, celý fitness-biznis ešte zďaleka nebol tak in, free a cool ako dnes. Posilňovní bolo ako šafranu a našli ste ju v prípade, že vás tam niekto zaviedol. Žiadne neónové nápisy, žiadna veľkoplošné loga na alu-dibondových tabuliach, žiadne reklamné letáky pri kase v Bille, lákajúce na predvianočné zľavy na šesťmesačnú permanentku za polovicu pôvodnej ceny.

Vo verejných činkárnách ste našli v drvivej väčšine prípadov len vymlátené jednoručky s fixkou načmáranú, hrubo odhadnutú váhou. Pri Pullover ste sa u každého opakovania modlili, aby sa neuvoľnil závit a kotúče Vám nevyčistil chrup, a keď ste si po ťažkých tlakoch s jednoručkami na hrudník na naklonenej lavici zhodili činky na stehná a M-10 skrutkou ste správne trafili stehennú kosť ... ... kyselina mliečna potom bola váš najmenší problém. Kardiozóna  pozostávala z troch rozvrzaných rotopedov, z ktorých boleli bedra a triesla ako prvorodičku a cvičenie na strojoch ako leg-press bolo adrenalínový šport sám o sebe. Stroje sa pod záťažou krútili, tu a tam s cinknutím spadla nejaká tá matica a akustický doprovod ponúkal škálu tónin od fistula po dunivé zvuky pripomínajúce potápajúcej sa U-Boot. Dodnes si pamätám okamih, kedy sa mi odtrhli poistky pohyblivej  hlavy stroja na vykonávanie hacken-drepov a plne naložená sa mi zviezla na holene. Dodnes mi nejde do hlavy, ako je možné, že mi ich náraz neprelomil , resp. neustrihol obe nohy a mne vtedy ostali len oči pre plač, strašný pohľad na moje obnažené holenné kosti a útržky mäsa a kože zrolované do úhľadných hobliniek ako z reklamy na Ramu niekde pri priehlavku. Našťastie bol šok tak silný, že som bolesť necítil - kým mi babička rany nezastriekali asi troma decilitrami  Septonexu.

Týmto sa ale dostávam k jadru problému . Aj keď boli vtedajšie podmienky na dnešné pomery - mierne povedané - neortodoxné, nikdy som necvičil s väčším nadšením a odhodlaním ako vtedy. Nikdy ma to nebavilo tak ako vtedy. Vtedy neboli k dostaniu doplnky výživy dnešnej doby. Žiadne instantné BCAA sladké ako med, žiadne palacinky v prášku, ktoré dokáže pripraviť aj šéfkuchár-teoretik ako ja, čo chutia ako od mamy a najpopulárnejší nakopávač vtedajšej  éry sa volal Eduscho - dávkoval sa v troch vrchovatých lyžičkách, zaliatych vriacou vodou so skríženými prstami, aby Vám to pri tréningu neodtrhlo žalúdok.

Nerobil som si hlavu s počítaním makier, nevedel som, čo je katabolizmus, proteosyntéza, superkompenzácia ani ako  v tele funguje kortizol. U kostrče som mal všetky látkovej výmeny a procesy v tele, zložitejšie ako rodokmeň Targaryenů. Cvičil som, pretože ma to bavilo a nepoznal som "Dnes sa mi nechce!" ... chcelo sa každý deň !

Bolesť bola kámoš, po drepoch sa zvracalo a po mŕtvych ťahoch človeka bolel zadok viac než hlavné protagonistku argentínskeho beštiálneho porna. Boli to zlaté časy, kedy som nemusel spať ani jesť, neriešil som, že nemám strechu nad hlavou a spoliehal na majiteľa mikulovského Arnold's Gyme, že ma nechá prespať v posilňovni na gauči. Hlavne že som si našiel každý deň dve, tri hodiny na to potrhať pár svalových vlákien a robil som to s láskou a vášňou Martiny Markovej pri tancovanie tanga.

Všetky tieto spomienky mi v jednom okamihu preleteli hlavou a Kužeľ svetla Božej prozreteľnosti pomaly ochabol. Ja som ešte stále stál uprostred môjho obľúbeného gymu, usmieval sa ako mesiačik na hnoji, hodil očkom po silových klietkach, lišiacky mrkol na dievčatá na kardiu, pokynul chlapcom v elasťákoch vo workoutovom oddelení a ubral sa smerom k strojom Hammer strenght a vedel som, že dnes bude dobrý tréning. A že dnes bude aj dobrý deň.

 

 

Produkty v článku

Súvisiace články

Odoberajte novinky

Dostávajte pravidelné informácie o novinkách e-mailom

Táto stránka je chránená sytémom reCAPTCHA od Google s ochranou súkromia a podmienkami používania.

Vyplnením kontaktných údajov vyjadrujete súhlas so spracovaním vašich údajov v rámci Extrifit Slovakia
a pravidelné zasielanie noviniek.
Je možné sa z pravidelného odoberania noviniek kedykoľvek odhlásiť cez zaslaný newsletter.
Týmto vyhlasujeme, že vaše údaje nebudú použité na iné účely.