Čím sa dá posliniť imunitný systém ?

Minerálne látky

Minerálne látky sú pre ľudský organizmus a imunitné funkcie veľmi dôležité, často sú ale podceňované. Podľa dennej potreby sa delia na makroelementy (denná potreba nad 100 mg), mikroelementy (denná potreba do 100 mg) a stopové prvky (potreba v poriadku mikrogramov).

Hoci ich denne potrebujeme len veľmi málo (rádovo miligramy či mikrogramy), sú nepostrádateľné, lebo ovplyvňujú dôležité biochemické pochody. Organizmus človeka si ich nedokáže sám vytvoriť a musí ich prijímať spolu s potravou, prípadne prostredníctvom doplnkov výživy, extraktov a bylín.

Medzi minerálne látky, ktoré sa veľkým spôsobom podieľajú na imunitných funkciách, patrí zinok, selén, meď, železo a horčík.

Zinok

Je nepostrádateľný stopový prvok. Existuje asi 300 životne dôležitých enzýmov, ktoré potrebujú zinok pre svoju správnu funkciu. Je dôležitý antioxidant, stabilizuje bunkové membrány, zapája sa do reguláciou mnohých génov a ovplyvňuje endokrinné funkcie.

Napríklad u starých ľudí je často pozorovaný deficit zinku, ktorý má súvislosť s imunitou. Podávanie zinku ženám z rozvojových krajín v čase tehotenstva zlepšuje imunitný systém novorodenca, pozitívne ovplyvňuje jeho chorobnosť a upevňuje novorodenci odolnosť voči infekcii.

Zinok pôsobí proti alergiám tým, že znižuje hladinu histamínu a rovnako sa priaznivo uplatňuje pri chorobách kože ako napr. Akné, psoriáza, ekzémy. Obsah zinku v potravinách je závislý na ich obsahu bielkovín. Z potravín živočíšneho pôvodu je vysoký obsah zinku v pečeni a vajciach.

Vyšší obsah zinku majú mäsa tmavé (hovädzie, bravčové). V mäsách, ktoré obsahujú veľa tuku, je zinok prítomný len v malom množstve. V potravinách rastlinného pôvodu ho nájdeme vo veľkom množstve v zelenine a celozrnných výrobkoch, pretože zinok je uložený spolu s ďalšími minerálnymi látkami tesne pod šupkou obilného zrna. Nevýhodou u celozrnných potravín a zelenín je však to, že obsahujú fytáty a vlákninu, ktoré významne vstrebávanie zinku znižujú.

Selén

Chráni bunky proti škodlivinám z potravy a spolu s vitamínmi C a E patrí k výrazným antioxidantom. Selén je esenciálna pre vrodenú aj získanú imunitu. Dobrými potravinovými zdrojmi selénu sú obilné výrobky, orechy, zelenina (paradajky, cibuľa, brokolica), mlieko, mäso, pečeň, plody mora a ryby.

Meď

Meď je veľmi dôležitý prvok pre imunitu ľudí i zvierat a deficit spôsobuje rad abnormalít v imunitnom systéme. U detí nedostatok medi spôsobuje neutropéniu (pokles neutrofilov - typ bielych krviniek). Medzi potravinové zdroje medi radíme strukoviny, celozrnné pečivo, orechy, morské plody a pečeň. Vyšší obsah medi je tiež v tvrdej vode.

Železo

Je súčasťou mnohých dôležitých metabolických ciest v tele. Jeho deficit spôsobuje 3 zásadné a najčastejšie ťažkosti - únavu, zhoršenie imunitných funkcií organizmu alebo početné imunologické abnormality a anémiu. Hlavným diétnym zdrojom železa sú živočíšne produkty (mäso, vnútornosti), kde je absorpcia železa okolo 20%. Z rastlinných zdrojov je železo obsiahnuté v niektorej zelenine (hrach, petržlen, špenát a listová zelenina) a vstrebáva sa tu len z 5%.

Horčík

Horčík je jeden z najrozšírenejších prvkov na zemi. V ľudskom organizme je dôležitý intracelulárny katión, ktorý hrá kľúčovú úlohu vo viac ako 300 enzymatických reakciách. Je nevyhnutný pre správnu činnosť nervovej sústavy, činnosť kostrových aj srdcových svalov. Zapája sa do metabolizmu tukov, bielkovín a do reakcií chrániacich telo pred toxickými prejavmi vonkajšieho prostredia a ovplyvňuje tak imunitný systém človeka. Deficit horčíka má prozápalový efekt.

Pre zaujímavosť - ak je však spolu so zníženým príjmom horčíka znížený aj príjem vápnika, prozápalové pôsobenie magnézia je výrazne potlačené. Medzi rastlinné zdroje magnézia v potrave patrí zelenina (kapusta, paradajky) a ovocie. Horčík nájdeme tiež v zemiakoch, ryži, obilninách a z nich vyrobených produktoch.

Vstrebávanie horčíka z týchto potravín je však znížené vzhľadom na obsah vlákniny a fytátov. Z živočíšnych surovín to sú hovädzie mäso, hydina, ryby a syry. Tu vstrebávanie znižujú nasýtené tuky. Dôležitými zdrojmi sú tiež minerálne vody obohatené horčíkom (napr. Magnesia). Jej množstvo by nemalo presahovať 20 - 30% celkového denného príjmu tekutín.

Jód

Jód je esenciálny prvok nevyhnutný pre syntézu dvoch hormónov štítnej žľazy - tyroxínu (T4) a trijódtyronínu, ktoré sa významným spôsobom podieľajú na metabolických dejoch v organizme. Jód, ktorý nie je obsiahnutý v hormónoch štítnej žľazy, má ďalšie funkcie, napr. Podporuje T-bunky imunitného systému.

Ľudia trpiaci nedostatkom jódu sú viac náchylní na infekcie. Nadmerné dávky jódu vedú naopak k zvýšeniu výskytu autoimunitného ochorenia štítnej žľazy. Hlavné potravinové zdroje jódu sú ryby, plody mora, mlieko, kuchynská jódovaná soľ a výrobky s použitím jódovanej soli.

Antioxidačne pôsobiace enzýmy

Ide o skupinu látok, ktoré majú väčšinou vo svojej štruktúre zakomponovaný stopový prvok a spoločne sa tak uplatňujú ako antioxidanty. Jedná sa napr. O prvky selén, meď a zinok v enzýmu superoxid dismutáza, selén v glutatión peroxidázou atď.

Koenzým Q10

Je to prirodzená substancia, ktorá sa radí do skupiny ubichinónov, tzv. Látok, ktoré sú všadeprítomné. V ľudskom tele vzniká v pečeni z aminokyseliny tyrozínu a metionínu. So stúpajúcim vekom a pri ochorení sa jeho syntéza znižuje a musí byť dodávaný stravou. Koenzým Q10 je silný antioxidant - stabilizuje bunkové membrány a významnou mierou sa zapája do dejov súvisiacich s uvoľňovaním energie z energetických zásob organizmu.

Vďaka tejto schopnosti je dôležitý pre bunky a tkanivá, ktoré sú závislé na rýchlej aktivácii energetických zásob v tele, ako je kostrový a srdcový sval, ale aj bunky imunitného systému. V imunitných reakciách podporuje tvorbu protilátok, fagocytárnu aktivitu bielych krviniek a ovplyvňuje ich protinádorové a protivírusové pôsobenie. Prirodzeným zdrojom ubichinónov v potravinách živočíšneho pôvodu sú ryby (makrela, sardinky, losos), hovädzie a hydinové mäso a vajcia. Rastlinným zdrojom sú obilniny, orechy, brokolica, špenát a oleje lisované za studena (sójový, repkový, sezamový).

Nukleotidy

Sú stavebnými zložkami DNA a RNA. Väčšina živočíchov ich syntetizuje, a preto nie sú esenciálne zložkou potravy. Najviac sú potrebné v období rastu organizmu a vtedy, kedy je organizmus vystavený pôsobeniu vonkajších škodlivín. Nukleotidy sa ako samostatne, tak aj väzbou na inú zložku zapájajú do všetkých bunkových aktivít v tele.

Ovplyvňujú rast a obnovu buniek pečene, črevného traktu a imunity. Náš organizmus získava nukleotidy z mäsa a z niektorých druhov strukovín. Nukleotidy sú bohato zastúpené v mlieku materskom a to je jeden z dôvodov, prečo dlhšie dojčené deti bývajú menej choré a menej trpia alergiami než deti, ktoré sú živené umelo. Veľký obsah nukleotidov má tiež ovčie mlieko. V kravskom mlieku je množstvo nukleotidov malé, a preto sa do priemyselne vyrábaných mliek pre dojčatá, ktoré slúžia ako mlieka náhradný, nukleotidy pridávajú.

Probiotiká, prebiotiká, synbiotiká

Probiotiká

Probiotiká sú živou mikrobiálnou súčasťou potraviny, ktorá pri konzumácii dostatočného množstva vykazuje priaznivé účinky na zdravie človeka. Medzi najznámejšie probiotické mikroorganizmy patria najmä baktérie mliečneho kysnutia, medzi ktoré zaraďujeme zástupca rodov:

  • Lactobacillus (najmä L. acidophilus, L. rhamnosus, L. casei, L. caucasicus)
  • Bifidobacterium (zvlášť B. bifidum, B. breve, B. longum, B. lactis)
  • Streptococcus (zvlášť Str. Lactis, Str. Thermophilus)
  • Saccharomyces boulardii

U zdravého človeka prevažujú v tráviacom trakte hlavne rody lactobacillus a Bifidobacterium, ktoré ale tvoria len menšiu časť črevnej mikroflóry. Pôsobia ako mikrobiálna bariéra proti patogénom a potenciálnym patogénom, a to tak, že priľnú na sliznicu čreva, zablokujú receptory a rozmnožia sa na črevnej stene. Zabránia tak nevhodným baktériám, aby sa na stenu zachytili. Potom budú odstránené počas peristaltických pohybov z tela preč.

V obrannom mechanizme probiotiká tiež uplatňujú kompetitívnu spotrebu živín, ktoré sú potrebné pre rast patogénnych baktérií. U ľudí nielen posilňujú obranyschopnosť organizmu, ale aj zlepšujú priebeh ochorenia - výrazne skracujú dobu alebo zmierňujú príznaky určitých chorôb, napr. Ulceróznu kolitídu, hnačka, Crohnovu chorobu, atopickú dermatitídu, potravinové alergie.

Prebiotiká

Prebiotiká sú nestráviteľná zložka potraviny, ktorá selektívne stimuluje rast alebo modifikuje metabolickú aktivitu jedného alebo viacerých bakteriálnych druhov v čreve. Týmto zlepšujú naše zdravie. Prebiotiká teda odolávajú účinkom enzýmového trávenia a vstrebávania v hornej časti tráviaceho traktu a do hrubého čreva sa dostávajú v prakticky nedotknutom stave. Tam potom selektívne stimulujú užitočné baktérie (probiotiká) tým, že im slúžia ako substrát (potrava).

Po chemickej stránke radíme medzi prebiotiká nestráviteľné oligosacharidy, ktoré sa často súhrnne označujú anglickou skratkou NDO. Prirodzené prebiotikum je inulín (fruktooligosacharid), ktorý sa vyskytuje napr. V čakanke, cesnaku, cibuli, topinambur ai. Ďalšie prirodzené nestráviteľné oligosacharidy sú Xylóza vyskytujúce sa v chlebe či izomaltózu v pive. Obaja sú tu prítomné len v malých množstvách, a tak je ich výživový prínos len okrajový.

Ďalšiu chemickú skupinu prebiotík predstavujú polysacharidy a radíme sem rezistentný škrob, pektíny, rozpustnú hemicelulóza ai.

Synbiotiká

Synbiotikum je kombinácia prebiotiká s probiotikom. V synbiotík je probiotikum kombinované s prebiotikom pre neho špecifickým, napr. Fruktooligosacharid s kmeňom bifidobaktérie. Táto vhodná kombinácia tak prispieva k predĺženiu prežitia probiotiká a podpory imunitných funkcií organizmu.

Čo imunitu oslabuje?

  • stres a denný psychické vypätie, najmä dlhodobý stres, ktorý je preukázateľne škodlivý (okrem iného vedie k narušeniu funkcie imunitného systému a môže viesť ako k zníženiu imunity, tak k vyvolaniu autoimunitných reakcií)
  • narušenie buniek kože a sliznice (chemické splodiny, užívanie antibiotík)
  • konzumácia potravín znižujúcich pH
  • konzumácia polotovarov, rýchlych občerstvení, bieleho pečiva, cukru (deficit takmer všetkých uvedených látok)
  • konzumácia starých potravín, plesní
  • nadmerná záťaž organizmu napríklad vrcholovými športy
  • deficit vyššie uvedených látok (vegetariánstvo, vegánstvo, odmietanie potravín živočíšneho pôvodu)
  • deficit bielkovín, resp. aminokyselín (podieľa sa na tvorbe imunoglobulínov)
  • cukrovka - pacienti s cukrovkou 1. i 2. typu majú preukázateľne horší obranyschopnosť organizmu, to je ďalej spojené s vyššou koncentráciou cukru v ich krvi a telesných tekutinách, čo ich robí náchylnejšími k bakteriálnym infekciám (pre baktérie je totiž cukor vítanou potravou)
  • vek - rastúca vek je spojený s postupným poklesom obranyschopnosti organizmu, ide síce o nezvratný proces, ktorý súvisí s celkovým chátraním všetkých telesných sústav, však výživa seniorov by sa nemala podceňovať

Produkty v článku

Súvisiace články

Odoberajte novinky

Dostávajte pravidelné informácie o novinkách e-mailom

Táto stránka je chránená sytémom reCAPTCHA od Google s ochranou súkromia a podmienkami používania.

Vyplnením kontaktných údajov vyjadrujete súhlas so spracovaním vašich údajov v rámci Extrifit Slovakia
a pravidelné zasielanie noviniek.
Je možné sa z pravidelného odoberania noviniek kedykoľvek odhlásiť cez zaslaný newsletter.
Týmto vyhlasujeme, že vaše údaje nebudú použité na iné účely.