Daniel Minster: Kulturistika je nádherný šport.

• 17. Marec 2014
• Extrifit Slovakia
• Suplementácia

 

 

O cvičení, o plánoch do budúcnosti, ale aj o prístupe k hendikepovaným ľuďom.

 

 

 

 

O cvičení, o plánoch do budúcnosti, ale aj o prístupe k hendikepovaným ľuďom. Až ho dočítate do konca, budete vedieť, že inšpiráciu môžete čerpať nielen od účastníkov Mr Olympia, ale aj od ľudí, ako je Daniel Minster.

 

 

 

 

 

 

Ahoj Dane.

 

Hneď v úvode sa ti musím priznať k jednej veci. Keď sme sa kontaktovali prvýkrát, a Extrifit ti niekedy pred rokom poskytol prvú podporu, veľmi  sa mi nechcelo do rozhovoru s tebou. Chyba bola samozrejme na mojej strane, ale nevedel som, a vlastne stále neviem, ako správne komunikovať s telesne postihnutým človekom.

 

 

Čo by si mňe, a určite nielen mňe, v tomto smere poradil?

 

Ahoj Pavle,

v prvom rade zdravím všetkých priaznivcov kulturistiky. No, čo by som poradil všetkým, tak predovšetkým pri komunikácii nerobiť rozdiel ak ide o osobu s telesným postihnutím. Myslím si, že nielen ja, ale aj ostatní vozičkári patríme medzi ľudí, ktorí sa napriek svojmu hendikepu snažia žiť svoj život naplno, ako len to umožňuje rozsah postihnutia. Musím povedať, že až na pár výnimiek ku mne pristupujú ako k zdravému jedincovi. Párkrát som to zažil, kedy so mnou hovorili s ohľadom na postihnutie a to si potom pripadáš ako menejcenný OBMEDZENEC.

 

 

 

Možno si to už niekde hovoril, ale ja som to nepostrehol. Čo sa ti vlastne stalo?

 

Stala sa mi auto-nehoda. Došlo k nej tak, že som išiel nevhodnou rýchlosťou po namrznutom povrchu vozovky a navyše som sa plne nevenoval riadeniu, lebo mi došla sms a  zapadol mi  telefón medzi sedadlá, no čo iné ma mohlo napadnúť, než ho jednou rukou hľadať. Samozrejme som sa v tú chvíľu nevenoval plne riadeniu a dostal tak auto do protismeru, keď som to zistil, zbrklo som trhol volantom, dostal šmyk, vyletel z cesty do priekopy,  auto vymrštilo a ja som sa tak proti svojej vôli stal držiteľom rekordu v lete osobným autom. To mi po pol roku, keď som si išiel vyzdvihnúť vrak auta, povedal nejaký Kapitán z Dopravky v Kladne, že mi namerali 32,5 m letu až sa auto opäť stretlo so zemou, potom nasledovalo 5 kotrmelcov cez strechu, a auto zostalo ležať na boku. Vybúral som sa niekedy  večer o 19 hodine a našli ma o dve hodiny neskôr. Náhodou okolo môjho miesta nehody prechádzal pán s dcérou a všimol si slabo svietiacich svetiel v poli.

Dá sa povedať, že celú tú dobu som bol pri vedomí, ležal v aute a už v tej chvíli mi bolo jasné, že to nebude dobré, necítil som nohy. Potom došli hasiči, doslova ma vyrezali z auta a zafixovali pre prevoz. Potom  som sa prebral až v Pražskej Vojenskej nemocnici, kde mi bola lekári oznámená diagnóza-rozdrveného  10tého hrudného stavca s následným prerušením miechy. Dá sa povedať, že mi to povedali bez akýchkoľvek servítok a bolo to tak lepšie. Mal som pár dní na to, aby som si to v hlave zrovnal, čo a ako ďalej budem robiť, ale to som vôbec netušil, čím všetkým si prejdem, než si vôbec sadnem na vozík. Prišli problémy s dýchaním, so stabilitou, nevedel som sa pretočiť na posteli, nie to  si na nej sadnúť. Ďalšie štyri mesiace ma čakali rôzne spinálne procedúry a pomalé zvykanie si na invalidný vozík. V tej dobe mi bola veľkou oporou rodina a hlavne predovšetkým manželka. Dnes už je tomu osem rokov od nehody a na vozíku jazdím ako drak, niekedy si hovorím, že som sa s ním narodil.

 

 

Je kulturistika jednou z vecí, ktorá ti dala ďalší impulz ako sa vysporiadať s tou nešťastnou udalosťou?

 

Čo sa cvičenia a kulturistiky samotnej týka, naozaj si nedokážem vybaviť, čo by som bez nej robil. Niekde v osemnástich som chodieval cvičiť do podomácky vybaveného pivnice v paneláku. Odoberal časopisy, v tej dobe nebol internet, ale veľký ohlas zažívali časopisy ako Fitplus, Kulturistika, Svet Kulturistiky no proste bolo z čoho čerpať vedomosti i inšpiráciu. Takže z toho vyplýva, že necvičím len posledné tri roky, ale dá sa povedať, že rekreačne cvičím od osemnástich s menšou pauzou okolo mojej autonehody a že posledné tri roky sa jej venujem naplno, ako to len ide. Je pre mňa všetkým. Dnes si to nepripúšťam a nehľadím na to, či som na vozíku, jednoducho dôjdem do fitka s tým, že si odcvičím  čo potrebujem.

 

 

Ako som si ale všimol, ty dosť často vtipkuješ na adresu svojho postihnutia, je to tak? Asi to tak ale nebolo vždy, že?

 

Ale áno, ja som bol vždy veselá kopa. Humor milujem a obzvlášť čierny humor, je taký korenený a od doby čo som na vozíku, si ho môžem dovoliť použiť, teda aspoň si myslím, že si ho môžem dovoliť šíriť a že tým nikomu nevadím, keď si strieľam zo seba samotného. Ono to aj zľahčuje prístup druhých k mojej osobe. Mne to teda nevadí.

 

 

 

Tak teraz už sa ťa ale bez ostychu môžem opýtať: Poznáš nejaký dobrý vtip na adresu hendikepovaných?

 

Čéče, takto snáď ani žiadny vtip nepoznám, to vtipkovanie na adresu telesne postihnutých ma naučili až chlapci vo Sledge hokeji a že tam som to zozačiatku medzi nimi ťažko zvládal, pretože chlapci si pred nikým nebrali servítky. Trvalo mi mesiac, než som si privykol na ich hlášky plynúce napríklad aj k môjmu handicapu.

 

 

  Teraz sa už ale poďme venovať cvičeniu. Podľa fotiek si zjavne nabral svalovú hmotu. Čím si to vysvetľuješ?

 

Od chvíle čo som pod dozorom štátneho trénera Tomáša Bureše, som predovšetkým úplne zmenil prístup ako ku strave, tak aj k samotnému cvičeniu. V strave sa jednalo o odbúranie niektorých zlozvykov. Rád som zhrešil ako na sladkostiach, tak som si v hojnosti doprial aj  tučné jedlá. Myslel som si, že keď tu a tam poruším jedálniček, tak sa nič nebude diať, ale omyl bol pravdou.

 

Vďaka pohybu na vozíku nie som schopný spáliť veľké množstvo kalórií a tak dodržiavnie predpísaného jedla bolo podmienkou na dosiahnutie lepších výsledkov. Ďalšou vecou bolo spestrenie jedál. Jedol som veľmi jednotvárne, veľa som zaraďoval proteíny. Takže prišla obmena jedálnička v podobe mäsa, syrov, pridalo sa viac zeleniny a strašne veľa  som fičal na ovosných vločkách. Dnes nemať na raňajky a vôbec počas dňa ovosné vločky, neviem, čím by som dopĺňal sacharidy, keď mám s ryžou tráviace ťažkosti.

 

No, takže to bolo tak k strave a v neposlednom rade sa jednalo o pritvrdenie samotného tréningu. Začal som si písať každý tréning a hlavne použité váhy. Na začiatku mi prišlo trápne, chodiť  cvik od cviku s notesom a niečo si stále zapisovať, ale môžem povedať, že sa mi to veľmi osvedčilo, zrazu som získal prehľad, čo som cvičil, koľko opakovaní a hlavne s akou váhou, čo ma hnalo tréning od tréningu dopredu a snažil som sa tak neustále zvyšovať intenzitu samotného cvičenia.

 

 

Akým spôsobom trénuješ, resp. aký používaš tréningový split?

 

Momentálne cvičím vo splite :

Pondelok: ramená - trapézy,

Utorok: prsia - biceps,

Streda: voľno,

Štvrtok: chrbát - triceps,

Piatok: voľno,

Sobota: Prsia - biceps,

Nedeľa: voľno.

 

V nasledujúcom týždni prehodíme tréning pŕs s chrbtom a samozrejme si v každom tréningu zacvičím to svoje zvyšné torzo brušných svalov. Keďže sa blíži obdobie súťaží, opäť si ako vlani od kamaráta z hokeja požičanie krancykl, jedná sa o variant kardia ako pre telesné postihnutých tak ho môžu využiť aj zdravý jedinci. Jedná sa o stacionárny bicykel, ktorý sa poháňa rukami. Môžem vrelo odporučiť, pokiaľ naň natrafíte niekde vo fitku, dokonale vám zničí hornú polovicu tela ako nič.

 

 

Videl som na jednej fotke u teba na facebookovom profile fotku, ako sa niekto priťahuje na hrazde aj s vozíkom. Už si to skúšal?

 

Áno, zverejnil som takú fotku. Vlastne sa jedná o príťahy na hrazde, ale  bohužiaľ tento cvik si ja dovoliť nemôžem, moje ochrnutie mi to nedovolí. Toto je cvik pre tých, ktorým pracuje aj brušné svalstvo, čo  u mňa nie je. Ale ja som si  našiel inú variantu a to, že tento cvik vykonávam s oporou nôh o lavičku a pre väčší záber si na nohy naložím nejakú tú jednoručku.

 

 

 

Teraz prebehla paraolympiáda v Soči. Nepozeráš  po nejakej olympijskej disciplíne? Nelákalo by ťa zúčastniť sa tejto akcie?

 

Paraolympiádu som sledoval a predovšetkým sledge hokej. Tri roky som pôsobil ako brankár v tíme HC Sledge Studénka a plno chalanov, ktorí sa zúčastnili tohtoročných hier poznám osobne, ale priznám sa, že bohužiaľ, neláka ma žiadny iný šport. Pre mňa sa športom číslo jedna stala kulturistika na vozíku a ani náhodou by som nemenil. Kto si raz skúsil siahnuť na činku a poriadne napumpoval svaly krvou, mi dá za pravdu. Nie, jednoducho by som nemenil ani náhodou.

 

 

Na čo sa teda chystáš momentálne?

 

Tak momentálne prebieha v plnom prúde príprava na tohtoročné ME, ktoré sa bude konať 14.5. opäť v Španielsku v Santa Susana. Oproti vlaňajšku mám hore 5kg, je to aj kvalitnejšie a je zrejmé, že sa mi podarilo zameniť tuk za svalstvo.

 

 

Tešíš sa tam? Ako by si chcel uspieť?

 

Ak sa tam teším? Tak určite sa teším a to z dôvodu, že som urobil na sebe kus práce a nejaký ten pokrok je znateľný, takže by to nemala byť taká hanba ako v minulom roku . Navyše mám prisľúbenú oporu samotným trénerom Tomášom Burešom, ktorý by tento rok mal ísť so mnou, čo pre mňa veľa znamená. Aspoň si budem viac veriť.

 

 

Ako vyzerá taká spolupráca s Tomášom Burešom? A   pochvaluješ si ju ?

 

Jazdím za ním do Prahy na konzultácie ohľadom tréningu, zakaždým preberieme ako jedlo, tak samotný tréningový plán. Návštevy u neho mi vždy na 100% dobíjajú energiu k cvičeniu. Navyše mi Tomáš dohodol  ako dozor Standu Pešat, ku ktorému tiež raz za 14 dní dochádzam na rozhovor , ako pokračovať v diéte a trochu preberieme aj techniku ​​cvičenia, čoho si nesmierne vážim, vôbec mám z toho všetkého dobrý pocit a som obom týmto ľuďom nesmierne vďačný , že si na mňa urobia čas. Na oplátku sa zase ja snažím robiť naplno všetko, čo mi povedia tak, aby som ich nesklamal. Navyše o čom inom by to potom bolo? Akurát by som škodil sám sebe.

 

 

Podľa fotiek je zrejmé, že si už asi začal diétu. Tiež si niekde hovoril, že máš malý výdaj energie a preto ti stačí málo jedla. Ako vyzerá taká diéta v tvojom prípade ?

 

Áno, tento týždeň som už začal diétu, ja by som šiel hneď do diéty zostra, ale zo strán oboch trénerov som brzdený, že nemám nikam ponáhľať. Je pravda, že sa teším a som zvedavý, ako sa mi podarí vyrysovať, ešte nebola možnosť to dotiahnuť do takej dokonalosti, tak dúfam, že sa nevyskytne žiadny problém a všetko pôjde hladko. Čo sa pálenie kalórií týka, áno, je tu problém. To telo má veľmi malú spotrebu energie a jedálniček je naozaj strohý.

 

Tu je taká malá ukážka jedálnička s obsahom 200g bielkovín 100g sacharidov 15g tuku:

 

Raňajky: 4x tab. Gela, V52, C 1000mg, 3x tab. Amino BEEF
WPC 80 1x odmerka
Ovosné vločky 20g

Dopoludňajšia desiata:
Mäkký tvaroh 125g
Ovesné vločky 20g
Na dochutenie škorica

Obed:
3x tab. Amino BEEF
Morčacie prsia 100g
Zelenina 100g

Olovrant 2 hodiny pred tréningom:
3x Amino BEEF, 3x tab Gela
Palatinox 30g
WPC 80 1x odmerka
Gluta Pure 10g

Pred tréningom 30 minút HELL GEL, so sebou 10g BCAA instant.
Ihneď po tréningu: Palatinox 30g, BCAA instant 10g, Gluta Pure 10g
Po tréningu 20minut: 2x odmerka proteín HYDRO, 5x Amino BEEF.
60 minút po tréningu: 150g varené hovädzie, zelenina 100g.

Pred spaním:
3x tab Gela, 3xtab Amino Beef, 1x odmerka LONG

 

 

 

 

 

Ty si mal ponuku, možnosť, si vybrať z e-shopového portfólia Ronnie celú škálu značiek. Napriek tomu si striktne trval na Extrifit. Prečo?

 

Po dobu čo cvičím, som mal možnosť vyskúšať mnoho doplnkov stravy od rôznych firiem a musím povedať, že najviac sa mi osvedčil Extrifit a konkrétne proteín ISO 90, ktorý už teraz zaradím do diéty. Ako som spomínal, mávam tráviace ťažkosti a pri užívaní vysoko-proteínových nápojov je to veľmi poznať a ISO 90 mi v tom to prípade plne vyhovuje. Extrifit robí viac skvelých vecí, tiež  som si veľmi obľúbil BCAA instant a v objeme úžasnú chuť G15. A hlavne čo ma teší, že v prípade Extrifit sa jedná o českú značku.

 

 

To nás samozrejme veľmi teší. Ak by si si mal možnosť vybrať len jeden jediný výrobok, ktorý by to bol?

 

Jednoznačne bez váhania by som volil ISO 90.

 

 

Ako vôbec vnímaš tú extrémne širokú podporu Extrifit nášmu  športu?

 

Podľa toho čo sledujem na internete, tak Extrifit čo sa týka podpory, predovšetkým v oblasti mladých talentovaných kulturistov, robí naozaj veľa a je im tak veľkou podporou. Extrifit v Česku v tom čo robí pre mladých kulturistov, nemá konkurenta.
Je to naozaj skvelé, že tu máme takú firmu s tak obrovskou snahou podporiť tento šport.

 

 

 

A naopak, ako vnímaš tú fanúšikovskú podporu, ktorej sa dostáva tebe?

 

Áno, vposlednej  dobe sledujem, hlavne na sociálnej sieti, že sa rozrastajú rady priaznivcov môjho cvičenia na vozíku a som za to nesmierne rád. Znamená to pre mňa veľkú motiváciu a poháňa ma to ďalej k lepším výsledkom. Mám svoj sen a to postaviť sa na pódium vedľa profesionálov v USA, kde ten to šport vznikol. Chcel by som sa zúčastniť súťaže kulturistov na vozíku a budem rád, keď sa mi podarí si ho splniť ak tomu je podpora fanúšikov neodmysliteľnou súčasťou.

 

 

Čo by si chcel odkázať svojim fanúšikom, alebo je vlastne niečo, čo by si chcel ventilovať smerom k verejnosti?

 

Čo by som odkázal a to nie len fanúšikov, ale všetkým, že kulturistika je nádherný šport, aj keď s tým zaradením do športu veľa bojuje. Je to štýl života alebo skôr kultúry tela. Kulturistika je o odriekaní, disciplíne, zdokonaľovaní seba samého . Je to beh na dlhú trať a kto raz okúsil vziať činku do ruky, verím, že už nebude chcieť inak. Odmenou mu bude dokonalá postava a pocit, že pre seba niečo urobil. Prajem všetkým, nech sa im podarí dosiahnuť vysnívané ciele.

 

 

Ja ti ďakujem Dane za rozhovor.

Súvisiace články