DEVäŤDESIATE ROKY , MILÉNIUM , SÚČASNOSŤ - PROFESIONÁLI

Neviem ako u vás, ale v mojej časti facebooku sa v poslednej  dobe rozprúdila debata o tom, či kulturisti a samotná kulturistika bola lepšia, zaujímavejšia v deväťdesiatych rokoch a na prelome tisícročí, než je tá súčasná. A táto debata sa týka ako profesionálnej scény, tak tej amatérskej. Téma je to zaujímavá, pekná, no trochu ošemetná. Do časti o profi scéne sa pustím bez problémov, pretože ponúknem čisto fanúšikovský pohľad na vec, s ktorým samozrejme nemusíte súhlasiť, ale aspoň si nostalgicky zaspomíname. Horšie to bude s amatérskou časťou a domácou scénou, ktorá sa ma predsa len už trochu dotýka. Ale o nej až neskôr, zajtra, pretože narvať to do jedného článku, odumreli by vám svalové bunky nudou. Teraz vám predložím môj pohľad na dve dekády profi kulturistiky.

Profesionáli

Boli teda lepší profíci rokov neskoro deväťdesiatych, než tí súčasní ? Moja odpoveď zrejme zarmúti všetky rovesníkov , keď vyhlásim, že neboli. Aspoň si to myslím. Môj dodnes najobľúbenejší kulturista je Dorian Yates. Nie snáď kvôli postave, viac sa mi páčila tá Kevina Levroneho, ale kvôli jeho charizme , tvrdým tréningom, vyžarovanej  autorite a chlapáctva. Image drsného mlčanlivého chlapíka vykonávajúceho tvrdú prácu v špinavej posilňovni plnej železného haraburdia  prevzal až o mnoho rokov neskôr Branch Warren. Môj druhý najobľúbenejší kulturista. Napriek tomu si myslím, že by s Phillom Heathom prehral, ​​rovnako tak, ako ten Branch. Prečo? Pretože mal Dorian proste o niečo menej mäsa a ešte navyše menej esteticky poskladaného mäsa. A to aj napriek tomu, že prepísal vo svojej dobe mierky vnímania svalnatosti.

Dorian vniesol do kulturistiky pojem hardcore, brutal, extrem a je mu vyčítané, že to bol práve on, kto svoju nesoumernou  výkonnosťou odpútal kulturistiku od primeraných objemov. V roku 1993 pri svojom treťom štarte na Mr. Olympia vyrazil dych svojou objemnosťou všetkým fanúšikom kulturistiky po celom svete a s prehľadom si odniesol svoju druhú sošku Mr. Olympia. Máte dnes pocit pri prezeraní jeho fotiek, že pozeráte na niečo neskutočne monštruózneho ? Už nie, že ? Dnes má podobné, rovnaké a väčšie objemy kompletná desiatka na Mr. Olympia. Je to obraz väčšej  výkonnosti ? Ja myslím, že áno. Kulturistika bola samozrejme vždy o estetike, o tom niet sporu, ale vždy tiež  o objemoch. Vyložene štíhly Mr. Olympia bol iba Frank Zane o dekádu pred Yatesom a aj ten vyhral predovšetkým vďaka úplne šokujúcemu a dovtedy nevídanému vyrysovaniu . Svojím spôsobom vyhral titul tiež vďaka extrému, ktorý sa nie každému pozdával. Na to súčasní uctievači estetiky radi zabúdajú.

Yates bol vraj tvrdší, pretože viac drel. Áno, to je asi pravda. Sledovanie legendárneho Bloodsa and Gutsa znamená dostať konskú dávku motivácie priamo do žily, kdežto pozorovať tréning Heatha v naleštenej posilňovni, je rovnako vzrušujúce ako swingers párty v Domove dôchodcov. Iste, proti gustu žiaden dišputát, ale mňa to skrátka neberie. Čo ale nemôžeme opomenúť, je fakt, že Dorian bol ku koncu kariéry otrhanější ako kalendár v decembri. Ronnie Coleman cvičiaci podobným spôsobom povýšil sebadeštrukciu takmer na umenie. Oproti tomu Heath so svojím pumpovacím tréningom zatiaľ neutrpel jediné zranenia a zdá sa, že v pokorenie rekordu v zisku titulov Mr. Olympia mu nezabráni ani predajný výpadok slúchadiel Beats.

Zároveň ale nesmieme zabúdať na to, že Yatesov tréning nebol rozhodne žiadny štandard. Nájdite si tréningové video takého Flexia Wheelera, vicemajstra Olympie. Ale najprv do seba nakopte dvojnásobnou dávku Agrezzu, aby ste to dopozrali ešte pred tým, než upadnete do hlbokého spánku spôsobeného tréningovou  intenzitou tohto kráľa estetiky. Shawn Ray? No .. väčšinou toho vo videách viac napovedal, než nadvíhal l. Takže aj vtedy boli tak trochu natiahnuté a pumpičky. Oproti tomu súčasnému Branch Warren bude nedostatok intenzity vyčítať len chronický internet hero. Po prečítaní predchádzajúcich riadkov sa skoro zdá, že tvrdá práca a pumpovanie na kladkách má niečo do činenia s farbou kože, ale to by bol tfujtajbl rasizmus a navyše nám túto teóriu kazí Johnie Jackson, Ronnie Coleman a Rich Piana. (Ak to je teda vôbec beloch. A kulturista)

S čím však rozhodne súhlasiť budem, je tvrdenie, že skôr sa kulturistická špička skladala zo samých osobností. To už neplatí. A viete prečo? Pretože dnes vieme aj to, koľko mala nôh mucha, čo spadla do džúsu Kai Greenovi. Vieme aj to, koľko dalo Kai Greenovi práce ten grepový džús pripraviť a aký k tomu použil odšťavovač. Čo ste sa dozvedeli o Dorian Yatesovi ? Nič. Youtube nefungoval, facebook bol sci-fi. Dozvedeli ste sa akurát to, čo prešlo časopisom Muscle & Fitness. 5-6x za rok vyšla zmienka o fantastickom Mr. Olympia, ktorý zmenil trendy, posunul hranice a hltali sme každé jedno slovo, ktoré sme si museli navyše ešte prečítať. Hrozné, čo ?

Nikto vám neservíroval informácie až pod frňák a nikoho ani nenapadlo, hádať sa , že tie informácie sú staršie než život Jepice. Ak ste teda museli ísť a kúpiť si časopis, minúť nemalé peniaze za tréningové videokazety, tak potom ste získali ku svojim obľúbencom úplne iný vzťah, než aký máte dnes, keď 2x kliknete myšou, aby ste zistili, akú čelenku si ráno nasadil Dexter Jackson. Kulturisti sú dnes nepochybne známejší , ale v súčasnosti všeobecne platná totálna strata súkromia odobrala na výnimočnosti, nedotknuteľnosti a vzdialenosti, čo sú kľúčové podmienky pre vznik aury osobnosti a superhviezdy.

Youtube a sociálne siete priblížili tieto superhviezdy ľuďom, čo je dobre a stretnutie s nimi stále bude obrovským zážitkom, ale nemôžem si pomoc, ťažko sa nadosmrti nadchnúť pre niekoho, o kom viete, koľko si pripravil vajec na raňajky tesne potom, čo si povyberal karpiny  z očí. Je to trochu ako s našimi partnermi. Našľapujete okolo nich po špičkách, snažíte sa predvádzať v tom najlepšom svetle a to všetko do chvíle, než si prdne pri televízii ... Môžeme sa teda hnevať na to, že už nemáme také osobnosti ako predtým ? Ťažko, sami sme si to pokazili. Zajtra si dáme to isté porovnanie z pohľadu domácej scény. A to bude úplne iný príbeh .... Korenené.

 

Produkty v článku

Súvisiace články

Čo je BCAA?

Čo je BCAA?

Čo je BCAA? Sú to aminokyseliny s rozvetveným reťazcom a ich úloha v budovaní svalovej hmoty a zlepšovaní výkonu je dobre zdokumentovaná. Zobraziť celý článok

Voľný beh, dlhý beh, výbeh do kopcov alebo trail running. Poznáte rozdiely?

Voľný beh, dlhý beh, výbeh do kopcov alebo trail running. Poznáte rozdiely?

Zašnurovať si bežecké topánky, urobiť niekoľko cvikov na zahriatie, vložiť si slúchadlá do uší a vyraziť. Takto jednoducho to naoko vyzerá. Kým sa však rozbehnete na trať, mali by ste urobiť ešte jedno zásadné rozhodnutie. Aký typ behu to bude dnes? Voľný beh, regeneračný, tempový alebo beh do kopca? Rovnako… Zobraziť celý článok

Zabezpečená online platba

Zabezpečená online platba

Vlastníme SSL / bezpečný certifikát

Odoberajte novinky

Dostávajte pravidelné informácie o novinkách e-mailom

Táto stránka je chránená sytémom reCAPTCHA od Google s ochranou súkromia a podmienkami používania.

Vyplnením kontaktných údajov vyjadrujete súhlas so spracovaním vašich údajov v rámci Extrifit Slovakia
a pravidelné zasielanie noviniek.
Je možné sa z pravidelného odoberania noviniek kedykoľvek odhlásiť cez zaslaný newsletter.
Týmto vyhlasujeme, že vaše údaje nebudú použité na iné účely.