INTERNET VERSUS SKUTOČNÝ SVET

• 20. Apríl 2015
• Extrifit Slovakia
• Suplementácia

 

 

 

 

Asi neprezradím žiadne tajomstvo, keď napíšem, že potravu pre moje večne nenásytné zloženky lovím práve vo virtuálnom svete internetu. A nesťažujem si. Je to práca fajnová, pretože sa nemusím báť, že obrastiem  machom v kancelárii, alebo pri svojej vrodenej šikovnosti absolvujem neplánovanú operáciu mozgu krompáčom v rámci manuálnych prác. Ale aj svet internetu má svoje úskalia. Tým najväčším z nich je koncentrácia všetkých hlupákov ČR v jednom monitore, čo môže nebezpečne ovplyvniť duševné zdravie jedinca.

 

 

Nie, ja si o sebe skutočne nemyslím, že by som bol ktovieako inteligenčne nadradený a vyčnieval z radu. Skôr ide o to, že mnohí z tých, ktorí sa na sociálnych sieťach a fórach prejavujú ako pacienti po práve prekonanej lobotómii , sú v skutočnom svete úplne pohodoví chalani. Myslím, že za to môže nejaká chyba v nastavení prístupu do kyberpriestoru v ich počítači. Vec sa má asi tak, že kolónka pre zadanie hesla raz skúsila fór na svojho užívateľa, aby miesto písmenkovočíselné kombinácia radšej odkrojil kus zo svojej šedej kôry mozgovej a napumpovala ju do príslušného obdĺžniku a ten sa ujal. A tak to skúsil znova a znova, pričom zásoba čohokoľvek nie je bezodná a šedej hmoty už vôbec nie. Preto je zjavné, že mnohí idú na rezervu umožňujúcu ako-tak rozpoznať rozdiel medzi veľkou a malou potrebou. Alebo máte snáď iné vysvetlenie pre situáciu, keď niekto, a ja som to skutočne nebol, podá solídny argument o prospešnosti kreatínu spolu s odkazom na štúdiu zaoberajúcu  sa týmto doplnkom a protiargumentom je mu vysoko sofistikovaná odpoveď citovaná  zrejme od najväčších vedeckých autorít a to: Vole m*dat p*čo huhu a dvestoštyritsaťdva smajlíkov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Avšak v realite je to predsa len inak. Môžu za to vlastnosti, ktoré spravidla vstupom do virtuálneho priestoru odhadzujeme. Je to hanblivosť , rešpekt, ostych, dobré vychovanie, ktoré z nás robia oveľa múdrejšiu bytosť, než akú prezentujeme v reálnom prostredí. Väčšinou by totiž v diskusii o prospešnosti Creatinu nastalo hlavou uznanlivo pokyvující ticho a to je v tomto prípade tá nejchytrejšia  vec, ktorú by pôvodne virtuálne drsňák mohol urobiť. Ale nielen to. Rozpor medzi správaním na internete a v realite dáva taky priestor pre neskutočne vtipné a veselé historky. Zabudol som totiž spomenúť aj skupinu večných konšpirátorov.

 

Iste poznáte konšpiračné teórie o 11. Septembra, o tom, ako všetko riadi Židia a Židmi riadený  Ilumináti a tí dostávajú pokyny z Marsu, alebo tak nejako. Práve  tak vieme, že chudáka Grossa otrávil Babiš a ten posiela žemle do Argentíny, kde žije Hitler. Ten učí nemecky Elvisa a tak ´dalej .  Netušil som však, že aj Extrifit sa stane predmetom špekulácie a konšpiračných úvah. Inak , to už je skutočný ukazovateľ popularity, o tom nie je pochýb.

 

Vec sa má tak, že nezávisle na sebe (prítomný konšpirátori neverte mi, robím pre nich. Tých  Extrifiťákov ) si Vojto Koritenský a Milan Obořil pochvaľovali Isobeef, resp. zverejnili, že práve Isobeef používajú v záverečných fázach prípravy. Príspevky typu: "koľko ti Milane dali za reklamu?", Sa objavili skôr, než prvý pupík  u puberťáka. To isté u Vojtu. Extrifit rozbehol reklamnú kampaň na Isobeef. Aspoň podľa konšpiračnej  teórie. Chápem, že pre bežných cvičencov a užívateľov facebooku je predstava, že niekto do ruky dostane pomyselnej kľúče od skladu a tam môže plieniť doplnky podľa jeho požiadaviek a predstáv, proste úplne absurdné a nereálna. Ale takto sponzoring v  Extrifite skrátka funguje. Chlapci užívajú to, čo sami chcú. Je to rovnako jednoduché, ako keď si Ádá v štyridsiatompiatom prehnal hlavu guľku .

 

 

 

 

Zdroj pobavenia potom budí presviedčanie Vojtu od jeho fanúšika, že to Vojtovi vlastne nechutí. Že vlastne nevie, čo je pre neho dobré a že nevie, že by to piť nemal. Ak si premietneme celú situáciu do reálu, muselo by to byť na roztrhanie. Vojto si za barom v Extrifit Gymu urobí koktail z Isobeefu a obďaleč stojaci fanúšik  zbiera morálnu silu na to, ako poučiť profesionálneho kulturistu, svojho idola, aby sa vyvaroval produktu, o ktorom počul nepriaznivú informáciu od nejakého Anonyma na fóre. Je jasné, že táto scénka by bola asi tak rovnako reálna ako pokec Marylin Monroe s Justinom Bieberom . Ale pridám ešte jednu. Iný fcb fans Vojtu nabádal, že Isobeef nie je pre značku úspešný produkt. No to je vážne zaujímavá informácia. Pokiaľ ju však nehovoríte niekomu, kto má na starosti e-shop a má celkom detailný prehľad o úspešnosti Isobeefu. A tá je nad očakávanie. Takže ak by som točil dokument o Vojtovi, nezabudol by som scénku, kedy je tento produkt v akcii a Vojto balí v  ten deň šesťdesiatu zásielku, zaliatu potom, pričom sa vo dverách skladu sa objaví mladík s ideou neúspešnosti produktu a tým pádom márnosti počínania pri zasielaní balíkov. Tuším, že Vojtova žila na čele by tak rozpumpovaná ešte nebola.

 

Ale aby som nebol tak sarkastický. Chápem, kde sa tieto príspevky berú. Isobeef je produkt, ktorí jedny milujú a druhý zatracujú. Nič medzi tým. Negatívne informácie o ňom vychádzajú  z umiestnenia na portáli SZPI. Čo je blbé, to nezastieram. Málokto však vie, že to umiestnenie tam nie je pre samotný produkt, ale pre pôvodné tvrdenia o produkte. To znelo, že surovinou pre Isobeef je sprejovo sušený vývar z mäsa. Takto to uvádza dodávateľ suroviny, takto je to publikované u iných výrobkov z rovnakej suroviny. A to je zle. Z nejakého záhadného dôvodu však len u Extrifit. Avšak tvrdenie, že ide o sprejovo sušený vývar z mäsa a kostí je dobre, pričom sa na výrobku samotnom sa nezmenilo ani umiestnenie na poličke v sklade, nieto jediný údaj v zložení. A to je celé. A teraz je tu ten problém, že ja skutočne neviem, čo je na vývaru z mäsa a kostí zle. Telu je totiž úplne jedno, či bielkovina pochádza z mlieka, sóje, mäsa, kosti, alebo holubov z nosa. Ale rozhodne mu nie je jedno, ako ju dokáže spracovať a využiť.

 

 

 

Môj žalúdok napríklad reaguje na nekvalitné bielkoviny rovnako hystericky precitlivene ako pubertiak na kopačky od frajerky. Mávam problémy s Micelarem, sójový proteín je pre mňa dobrý iba  tak ako vznášadlo, pretože som po ňom nafúknutý ako vzducholoď a po vyskúšaní ryžového proteínu by som radšej cucal mŕtvole prst na  nohe  ako zopakovať skúsenosť s týmto produktom. Ale Isobeef je úplne v pohode. Neprdím po ňom, negegám a nemám tri hodiny tehlu v žalúdku. Ak sa vám zdá takáto argumentácia málo vedecká tak vedzte, že telo vám samo dá dobrý signál, čo je pre neho dobré a čo nie. A ak pre moje telo bude dobrý produkt obsahujúci 95% bielkoviny, ktoré pôjdu perfektne stráviť a spracovať, nech je pre mňa za mňa urobený aj  zo záhradnej lavičky. A naopak, ak vám nejaký nesadne, môže byť vyrobený napríklad zo samotných svalových vlákien Ronnieho Colemana dochutený Pohlreichom , ale rovnako vám to bude úplne na prd.

 

Čiže, internet je fajn vec, ale nesmiete tie informácie na ňom brať zase tak vážne. Ak nemáte vlastnú skúsenosť, ťažko sa o niečom dohadovať. Avšak tomu rozumiem. Pamätám si ešte, ako sme sa vášnivo dohadovali o tom, či je rýchlejšie Porsche alebo Ferrari, v časoch, keď reálne najrýchlejším strojom na našom území bol trolejbus.Mali sme  12 rokov, nikto z nás nevedel, o čom to vlastne hovorí, takže sme nakoniec uznali, že všetkým by aj tak rozbil  Knight Rider.

 

 

 

 

Súvisiace články