Odjakživa som bol teplomil. Nie teda, že by ma priťahovali chlpaté mužské hrudníky, ale piesok, more a teploty 28+ na mňa fungujú doslova magneticky. A tak sa odjakživa snažím, aby som v končinách, kde na seba stačí hodiť kraťasy a tričko, pobýval v budúcnosti čo najdlhšiu časť roka. Dnes som ale v debate u pána Moravca zistil, že si môžem hodiť nohy na stôl a dať si niekoľkodenného šlofíčka, lebo za pár rokov tu vraj máme oteplenie na priemerných 12 stupňov celoročne, na záhradke všetkým porastú broskyne.
Zaradoval som sa. Predovšetkým preto, že som stále ešte nepochopil, prečo je problém, keď namiesto uhoriek tu budeme pestovať ananásy. Čo znamená jedine to, že o ekológii viem úplné prd, a preto z mojej radostnej nálady teraz naskakujú škaredo vyzerajúce pupienky téme znalému čitateľovi, ktorý zápasí s infarktom a hnevom nad mojou ignoranciou zároveň. Takže aby bolo jasno, vôbec sa tu nechcem púšťať do nejakých ekomúdrosti. Čo znamená, že si asi kladiete otázku, prečo tu vôbec hovorím o otepľovaní a ekológii a týchto veciach na stránke o fitness a doplnkoch výživy, že áno ?
To vám hneď poviem. Hoci, ako som napísal, viem o ekológii zhruba toľko, čo obyvateľ ústavu pre slabomyseľných o kvantovej fyzike, musím v poslednej dobe čeliť otázkam, čo ako firma chceme robiť s tou ekologickou záťažou, ktorú produkujeme?
Skrátka, starosť o rodnú hrudu dopadla aj na nás, a hoci sme v hlbokom tieni mediálne vďačnejších vrahov koál, ľadových medveďov a rozpúšťačov ľadovcov, akými sú automobilky a hnedouhoľné elektrárne, ktoré dodávajú hutnú lajnu ampérov do vašich šňupajících nabíjačiek, nedá sa povedať, že by sme sa otázkam, čo s tým plastovým bordelom chceme robiť, vyhli.
Možno sa vám zdá, že to trochu zľahčujem, ale nie je to tak. Pravda, som trochu skeptický ohľadom dohľadného zániku planéty, lebo apokalyptických scenárov už som za svoj život zažil dosť. Cez hrozbu nukleárnej vojny, po zaručené informácie, že o takomto čase už mal zostať po rope len mastný fľak, až po vízie, že za rohom je doba ľadová a my budeme páliť knižky v knižnici miesto drevených lavíc, ako to predvádzali tí chytrí študenti v katastrofickom filme Deň potom.
Nová generácia má zas momentálne pred očami, že sa bude celoročne potiť ako prostitútka v kostole, prípadne sa utopí v mori, ktoré stúpa o 3,66 milimetra ročne. A tak je treba nájsť vinníka. Napríklad aj ten Extrifit, čo produkuje hromadu plastu v podobe dóz na proteíny ...
|
Ponuku našich proteínov nájdete TU |
OK, tak čo s tým? Samozrejme, že najjednoduchšie je nahradiť plastovú dózu vrecom ala balenie HellGelu, alebo Aminogelu. Ale nemyslím, že to je riešenie. Jednak denne čítame o tom, ako sa v oceánoch škrtí rybička Nemo v nejakej igelitke a jednak je aj to tŕňom v oku fandov do záchrany sveta.
Prečo máme jednorazové vrecúška, prečo v zásielkach sú tie vzduchové vrecúška a pod ...? Inu, preto, že je o HellGel obrovský záujem, a rovnaký záujem je aj o to, aby vám tovar prišiel neporušený, nerozbitý ... Takže vrecia sú ee, a nie eko.
Druhý, oveľa častejší, návrh znie na recykláciu dóz. A znie to náramne dobre. Tak sa na neho poďme mrknúť. V prvom rade ten návrh počíta s tým, že bude každý natoľko uvedomelý, že po spotrebovanom proteíne zabalí dózu, dôjde s ňou na poštu a za niekoľko vlastných korún ju pošle späť.
Schválne píšem dôjde, lebo pokiaľ nám ide o dobrú eko vec, predsa tam nepôjdem autom, nie? Už teraz je jasné, že nikto neinvestuje ani korunu z vlastného, aby nám ju poslal späť, to si predsa nebudeme nahovárať, že? Čiže sa to musí nejako tomu dotknutému vyplatiť. Čo samozrejme nutne povedie k navýšeniu ceny výrobku. Ale prečo by nie, planétu máme len jednu, a tá stojí za investíciu.
Takže sa k nám dostane dóza, asi to bude voziť nejaká dodávka pošty, alebo rovno kamión, ktorý k nám síce teraz denne nejazdí, ale potom bude. Ale možno bude elektrický. Takže tu máme dózu a čo ďalej? V prvom rade umyť, vysušiť, uskladniť, skontrolovať, či je to vôbec naša dóza a pripraviť si nové plastové veka.
V prvom rade to znamená hektolitre spotrebovanej vody, hromadu elektriny naviac pre sušenie, a predovšetkým tony železa pre výrobu kompletne novej recyklačnej linky. V našom, a nielen v našom prípade, pravdepodobne aj nutnosť postavenie úplne novej haly, pre túto recyklačnú parádu.
Neviem, ako vám, ale mne to ako superekologické riešenie moc nepríde. Skôr to pripomína Gretinu cestu karbónovou jachtou cez Atlantik. To bolo na oko parádne eco. V skutočnosti by urobila lepšie, keby normálne letela.
A to nehovorím o investícii v rádoch desiatok, alebo skôr stoviek miliónov, ktorá sa nutne musí premietnuť do výslednej ceny výrobku. Možno, keby to bolo povinné a všetkým užívateľom plastu by hrozilo trhanie nechtov, ak by sa v noci vracali k smetiaku, aby vyhodili plastovú dózu, tak by sa o tom dalo uvažovať.
Ale za predpokladu, že by to vrátenie dóz bolo dobrovoľné, (rozumej: vracal by jeden zo sto), tak by do takej investície šiel len blázon. Alebo supernadnárodné korporácie. Ktorou nie je ani jeden výrobca doplnkov v ČR. Čím sa samozrejme dostávam k nejakej globálnej záležitosti.
Zachraňovať svet budeme len v ČR, alebo všade? Pýtam sa preto, že predávame viac než do 30 krajín sveta, a tak si hovorím, ako sa asi na takú recykláciu budú pozerať v Kuvajte? Ak použijú k tej vratke lietajúci koberec, alebo niečo iné, čo neurobí enviromentálna brázdu hlbokú ako vrásky Clinta Eastwooda?
Ako som už napísal na začiatku, o ekológii viem úplné prd. Napriek tomu je mojou pracovnou náplňou odpovedať na otázky tohto typu. Môžem si naštudovať tú správnu PR odpoveď, ktorá bude obsahovať sypanie si popola na vlastnú značku, sľub a ospravedlnenie a nejakú vatu okolo, hlavne aby sa vlk nažral a koza zostala celá.
Čiže, aby sa ekologicky zapálený zákazník nenaštval a ešte lepšie, aby nakupoval ďalej s hrejivým pocitom, že podporuje ecofriendly spoločnosť, ktorá intenzívne "pracuje" na riešení problému. Ale to robiť nebudem. Odjakživa hráme so zákazníkmi fér. Máme absolútne transparentné zloženie, absolútne presné hodnoty. Čo je dané písomne, to je v produkte obsiahnuté v danom množstve. Keď sa niečo nepodarí, ospravedlníme sa. Recyklovať sa nebude. Nemáme na to kapacity. Ale môžeme vám sľúbiť, že akonáhle bude známa technológia, ktorá tento problém vyrieši, ideme do nej.
Pretože to bude veda, ktorá tento problém nakoniec vyrieši za nás. Ostatne ako vždy. Nerobím si ilúzie o tom, že sa zrazu všetci zmeníme, a zatiaľ čo sa dnes správame k planéte ako hovädá, zajtra sa z nás stanú indiáni, čo súznia s hlinou a matkou prírodou a my tak predĺžime planéte život na 3 milióny rokov, miesto plánovaných 2,9.
Pochybujem, že zatiaľ čo dnes zákazníci riešia každú päť korún, zajtra si s radosťou húfne priplatia stovky korún za ekofriendly obal. Ale verím, som o tom presvedčený, že raz sa objaví niekto, kto miesto piatkového chodenia za školu usilovne študoval a objaví enzým, látku, mikroniečo, čo ten plast jednoducho zožerie ...
Zašnurovať si bežecké topánky, urobiť niekoľko cvikov na zahriatie, vložiť si slúchadlá do uší a vyraziť. Takto jednoducho to naoko vyzerá. Kým sa však rozbehnete na trať, mali by ste urobiť ešte jedno zásadné rozhodnutie. Aký typ behu to bude dnes? Voľný beh, regeneračný, tempový alebo beh do kopca? Rovnako… Zobraziť celý článok
Pri dodržiavaní zásad zdravého stravovania je v oblasti fitness možné jesť a nepriberať. Rozhodnúť sa pre stravovací fitness program nie je vôbec jednoduché – vyžaduje si sebavedomý a zároveň trpezlivý prístup, navyše triezvy úsudok bez fám a mýtov zo sveta fitness chudnutia. Nech sa páči – dnes podávame inšpirácie na zdravý jedálniček pre ženy! Zobraziť celý článok
Vlastníme SSL / bezpečný certifikát
