Posledný týždeň a pár dní pred ním, kedykoľvek otvorím nejaké informačné stránky, vybafne na mňa spomienka na 17. November. Už týždeň sa šprtáme v minulosti a vyzerá to tak , že to asi nebude mať konca. Nechápte ma zle, osobne som za zmenu režimu veľmi rád, ale neustále čítať nejaké názory, či esenbácí dali študentom veľa alebo viac než veľa bendrekom cez chrbát už ma moc nebaví.
Ale politika nebude tá téma, o ktorej by som chcel písať. Skôr mi táto spomienková atmosféra pripomenula články a názory, pravidelne sa opakujúce, hovoriace o tom , ako zlatý vek kulturistiky pominul, ako je dnes kulturistika na úpadku, nie je prijímaná verejnosťou , ako bolo predtým o reprezentáciu oveľa lepšie postarané, aká bola úroveň pretekárov predtým oveľa vyšší a ako sa dnes kulturistika nedá robiť súťažne , pretože je drahá. Naozaj to tak je ? Alebo nám spomienky zase trochu vybledli ? Alebo sú to také klasické táraniny vyslúžilých kulturistov, ktorí sa neustálym odkazovaním na vyššiu úroveň pretekárov snažia nadobudnúť dojem ťažšej konkurencie a povzniesť tak svoju vlastnú výkonnosť na niečo extra ? Nechcem tu písať o tzv. Ére kulturistiky z 60-70 rokov, pretože ju nepoznám, ale o porevolučnej 90-te roky do súčasnosti by som porovnať mohol. Takže pekne poporiadku ...
Je teda súčasná kulturistika na ústupe ?
No to nie je ani omylom . Ak sa budeme baviť o súťažnej kulturistike , vec sa má takto ... Je pravda, že v 90 rokoch boli aj regionálne majstrovské súťaže. Štartovalo sa na okresných preboroch , prebojovali ste sa do krajských, z nich na M Čiech či Moravy a finále bolo Majstrovstvá Československa. Tam už boli borci. Toto sa na začiatku deväťdesiatych rokov zrušilo, ale zostali regionálne majstrovstvá (2-3 krajov dohromady) potom Čechy / Morava a M ČR. Ako ubúdalo pretekárov, transformovali sa súťaže do podoby, ktoré poznáme dnes. Najväčšiu krízu kulturistika v ČR zažila zrejme cca okolo roku 2007, kedy na MČR boli iba dvaja súťažiaci v najťažšej kategórii . Vtedy to vyzeralo, že je s kulturistikou skutočne koniec. Ale každý šport zažije niekedy svoj útlm a občas potrebuje vlastnú katarziu k tomu, aby sa mohol rozvíjať. A tak sa aj stalo. Odvtedy počet súťažiacich len a len rastie. Presné čísla nájdete na zväzových stránkach SKFCR.cz, ale ja som moc lenivý na to, aby som ich hľadal . Proste pretekárov pribúda.
Starší z vás si možno povedia, čo to melie ? Veď pamätám doby, kedy na súťažiach v deväťdesiatych rokoch stálo 15-20 ľudí v kategórii. O tom sa nám teraz môžeme iba snívať. A budú mať pravdu. Rozdiel je v tom, že predtým bolo vo vekovej kategórii dospelých 5 váhových kategórií a 2 ženské. A koniec . Dnes ich je asi triliarda. Máme tu klasické váhové, potom relatívne novú kategóriu klasickej kulturistiky a super novú kategóriu kraťasákov . V tomto ohľade to bolo jednoduchšie. Chodil si do posilňovne, mal bicák a tricáky väčší ako Jouda z vedľajšej posilňovne, tak si bol kulturista, čo sa išiel porovnať. Teraz je v tom miestami trochu zmätok, pretože namakaný chlapci, čo si moc neveria , idú do bikín, aby častokrát vyzerali oveľa lepšie ako tlstoši s iba ak namakaným egom, ale stále sú to chlapci z posilňovne, ktorí idú pretekať. Samostatnou kapitolou sú dievčatá. Nebudeme si nič nahovárať, že za raketovým zvýšením počtu registrovaných športovcov Zväzu kulturistiky stojí nekonečný zástup bikín. Takže niekto môže namietnuť, že tie svaly sú predsa len zabudnuté. Lenže to tiež nie je tak celkom pravda. Dnešné bikiny pretekárky sa môžu svalovým rozvojom a predovšetkým definíciou smelo rovnať väčšine kulturistiek raných deväťdesiatych rokov. V kategórii bodyfitness sa už vôbec nie je o čom baviť. Ale o športovej úrovni neskôr. Teraz to chcem skôr zhrnúť tým, že hoci môžu skoršie fotky z pretekov evokovať dojem masovosti, celkový počet pretekárov sa s dnešnými číslami nemôže rovnať. Kulturistika je všeobecne teda skôr na vzostupe, ako by to malo byť naopak.
Kulturistika nie je prijímaná verejnosťou.
Kulturistika nebude nikdy mainstreamovým športom, to je fakt, s ktorým sa budeme musieť zmieriť. Na to je príliš náročná, príliš výrazná, osobitá, skrátka iná. Zatiaľ čo každý krčmár povaľač si skúsil niekedy zahrať futbal, alebo ho dokonca medzi prvým a osmnnáctym pivom hrá, pričom ľahko nadobudne dojem, že pri troche snahy by to zvládol rovnako ako Ronaldo, pri pohľade na mohutne osvaleného jedinca je oveľa jednoduchšie vyhlásiť, že "to má z tých chemických sračiek ", ako sa postaviť druhýkrát pod stojan na drepy. Napriek tomu všetkému ale fitka rastú ako huby po daždi, v televízii sú relácie o cvičení a na športových kanáloch pri troche šťastia môžeme zahliadnuť aj záznamy zo súťaží. V deväťdesiatych rokoch by bol 10x reprízovaný záznam z profi súťaže (ako to je pri EVL s) v kategórii science fiction. Neexistuje veľa športov, ktorým by vychádzali dva špecializované časopisy, a neexistuje snáď jediný, ktorému by sa venoval asi milión webov o cvičení. Kulturisti síce budú pre verejnosť stále čudáci, ale ruku na srdce, oni to tak trochu chcú mať. Veď kvôli tej odlišnosti predsa kulturistiku robíme, alebo nie?
Predtým bolo o reprezentáciu lepšie postarané
Vážne ? A ako v čom ? Á, už to počujem. Nikto si nemusel platiť letenku na súťaž typu Majstrovstvá sveta a Európy. A máte pravdu, skutočne bolo obdobie, kedy reprezentanti nemuseli platiť žiadne výdavky a bolo to tak správne. Lenže sa to týkalo tak 3-5 pretekárov. Maximálne. A to je trochu problém, pretože väčšina tých, čo dnes revú o letenkách, by sa do takto úzkeho výberu nikdy nedostala. A tí, čo by v tomto hypotetickom výbere boli, majú dnes tak silných sponzorov , že im tú letenku rovnako zaplatia . A nehovorme o Arnold Classic, pretože na pohárovky vtedajšia reprezentácie hromadne nelietala, hoci nejaké určite boli. Viem, že sa vtedy konali reprezentačné zrazy, kde sa rozdávali doplnky výživy podľa výsledkov. Borci mali veľa, také to béčko menej. Spätne, resp. z dnešného pohľadu, sa musím smiať, ako žalostné to bolo. Ale pozor ! Vtedy to všetkým prišlo ako veľká pomoc vzhľadom k cenám doplnkov, o ktorých píšem neskôr. Smejem sa tomu z toho dôvodu, že dnes má taký sponzoring kdejaký nýmanda. Sponzorovanie dorastu a juniorov ? Zbláznili ste sa ? To tu zaviedol až Extrifit pred 4 rokmi. Na sústredení talentovanej mládeže v Rumburku sa toho rozdá viac, než pre celú vtedajšiu seniorskú reprezentáciu ! Každopádne je pravda, že existujú kulturistické zväzy mimo ČR, kde sú tieto výdavky samozrejmosťou, však ja sa stále pohybujem v rámci Českej republiky a časovom priestore "vtedy a teraz".
Súťažná kulturistika je oveľa nákladnejšia než predtým.
Ani to nie je pravda . Oveľa nákladnejšie je kupovanie spotrebných zbytočností, ktoré nás obklopujú a náboženstvo konzumu nám velí ich mať. Kulturistika ako taká je podľa môjho názoru rovnako, alebo dokonca menej nákladná ako v deväťdesiatych rokoch. Áno, mäso zdraželo, ryža tiež , vajcia ani nehovorím . Ale tiež zarábame neporovnateľne viac peňazí. Doplnky ? No ... prvý proteín, ktorý som mal od firmy Penco, bolo práškové, nejedlé čosi, čo keď ste hodili do nejakej nádoby na zamiešanie, pripomínalo to dýmovnicové orgie vo futbalovom kotli. Chutilo to ako pol liter psích slín a aminokyseliny boli vyrobené z cementu. Napriek tomu to stálo môj polmesačné plat. Nekecám ! A to som v roku 97 už mal pekných 3500 mesačne. Prvý kreatín, čo prišiel z Nemecka, v tom čase stál 1200, - korún. Dnes stojí 250, - atď ... Dokonca aj zakázané látky sú napriek všetkým represiám lacnejšie, ako inokedy. Možno preto toho do seba chlapci napchávajú toľko. Ale to už je zase iný príbeh.
Bola vyššia úroveň
Lenže sme sa tým plynulo dostali k nárekom, že skôr bola vyššia úroveň. Ale choďte ... Teraz som našiel nejaké fotky, keď som ako junior bral medailu na Majstrovstvách ČSFR. Ríša Čada vtedy vyhral, ale to nie je podstatné. Dôležité je, že hoci vtedy bolo v kategórii na M Čiech asi dvadsať ľudí a ja som bral medailu, vtedajšia forma by v porovnaní s dnešnými juniormi bola na smiech. Ale môžem súhlasiť s tým, že M ČR už nie je to, čo bývalo. Vtedy štartovala na Majstrovstvách republiky skutočná špička, dnes, na čestné výnimky, sa medailisti MČR k aktuálnej špičke nemôžu ani priblížiť. Ale čo je vlastne špička ? Tí čo jazdia na Arnold Classic ? Pár z nich určite . A pár z nich by nevyhralo ani Čechy. Toto je škoda. Avšak, nedá sa nič robiť. Každopádne buďme radi, že špičkových kulturistov stále ešte máme. A máme ich viac, než kedykoľvek inokedy. Stačí sa pozrieť na počet aktuálnych profesionálov - Kašpar, Hájek, Osladil, Kubík, Vaniš, Bureš, Kyptová. Predtým sme mali špičkových amatérov typu Orosz, Čierny, Čada, Weinlich, dnes máme Koritenského, Šádka, Šubrta, Furiniho . Celkom iste by nejaký ten zárez do medzinárodného poľa urobil aj aktuálny Majster ČR Trojan a Paseka možno tiež nepovedal posledné slovo. A to rozhodne nie sú počty, ktoré by oprávňovali k nejakým pochybnostiam nad klesajúcou úrovňou Českej kulturistiky. Česká kulturistika má stále ešte čo povedať.
Ja týmto článkom nechcem dehonestovat bývalých pretekárov, koniec koncov sám sa medzi nich počítam. A už vôbec nie prácu bývalého vedenia Zväzu kulturistiky, pretože každá doba má svoje pozitíva aj negatíva a svoje reálne možnosti. Skôr chcem poukázať na relativizovanie minulosti, na prirodzenú snahu spomínať len na to pozitívne a zabúdať na porovnateľné fakty. Pretože cez všetky problémy a prekážky sa podľa môjho názoru robí kulturistika za stále lepších a lepších podmienok v materiálno vyspelejšej spoločnosti. Oproti minulosti sú tu posilňovne, o ktorých sme mohli ešte pred 15 rokmi len snívať . Je tu oveľa viac rozvinuté sponzorstvo a podpora od firiem v odbore. Konečne sú tu funkčné a kvalitné doplnky výživy. A v neposlednom rade má každý otvorené možnosti, ako si zarobiť práve na ten svoj koníček. Pretože kulturistika je, bol a bude predovšetkým životný štýl a hobby. A na to veľa ľudí zabúda.
Lecitín je prirodzená látka, ktorá sa nachádza v bunkových membránach všetkých živých organizmov. Aj keď sa často spája so sójou, lecitín môžeme nájsť aj v iných potravinách, ako sú vajcia či slnečnicový olej. Jeho unikátne vlastnosti ho robia jedným z najobľúbenejších výživových doplnkov pre podporu pamäte, zdravia mozgu a celkového fyzického aj mentálneho výkonu. Zobraziť celý článok
Ranné cvičenie sa stáva čoraz populárnejším spôsobom, ako naštartovať deň plný energie a dobrej nálady. Výhodou je nielen fyzická kondícia, ale aj priaznivý vplyv na psychiku, metabolizmus a celkovú produktivitu. Ak hľadáte dôvody, prečo ráno začať pohybom, ponúkame vám niekoľko kľúčových prínosov ranného cvičenia, ktoré môžu ovplyvniť váš každodenný život. Zobraziť celý článok
Vlastníme SSL / bezpečný certifikát
