LENIVOSŤ A NESCHOPNOSŤ ZO MŇA UROBILI HRDINU SOCIÁLNYCH SIETÍ

Všimli ste si, že na Instagrame zmizli srdiečka? Popularita fuč. Instantná sláva jakbysmet. Už sa nikdy nedozvieme, či je u žien populárnejší podvozok, alebo nadstavba. Influenceri v depresiách a koniec sveta, tak ako ho poznáme, v dohľade. Blbé je, že sa to dotýka aj mňa osobne. Ide totiž o to, že som chcel písať o sebe. A keď píšete o sebe, ste vždy a bez výnimky za blbca. Lenže dôvod, prečo som chcel písať o sebe bol naporúdzi. Pretože som pred súťažou, tak som v návale prvotnej radosti z vyrašených žiliek a ciev v mojom podkoží som postol video bicepsových zdvihov na IG. Ohlas nevídaný. Tak som tam prdol ešte jednu fotku pupku a nestačil sa diviť. Vážne som bol pozitívne zaskočený. Zbieralo to lajky a srdiečka rychlejšie a v hojnejšom počte než prsiska Lucky Černíkovej a zadnica Kristy Seidlovej . Taký som bol hrdina a chystal sa tým argumentovať, prečo tu píšem o diéte (už zase). Teraz je to všetko fuč a nezostáva než dúfať, že mi budete veriť, že som po týchto fotkách čelil mnohých otázkam, ako to, že som dlhodobo vo forme a ako to urobiť, aby ste v tej forme boli aj vy. A ja týmto článkom hodlám odpovedať. Bohužiaľ, pravda je oveľa jednoduchšia, než si ktokoľvek dokáže pripustiť. Za to, že som v relatívne konštantnej forme celoročne, môže iba moja lenivosť a neschopnosť ...

Jasne, mohol by som tej náhlej popularity využiť na to, že zo seba budem robiť Borca s fitnesslifestylom zažraným pod kožou, železnou vôľou a nadšencov do fitnessfoods. Lenže by som vás ťahal za nos. Dôvod, prečo jem diétne, tkvie iba v mojej neschopnosti. Vec sa má takto. Každý z nás má na niečo talent. Akurát, že veľa z nás sa nikdy nedozvie na čo. Moja dcéra môže byť napríklad druhú Ester Ledecká, ale nikdy sa to nedozvie, pretože jej rodičia sa programovo vyhýbajú miestam, kde je chladno, vlhko, veterno a nevľúdne počasie. Na horách som teda bol všehovšudy 3x, keď som v Alpách na čerpacej stanici SHELL tankoval v lete benzín pred hranicou s Talianskom. Na druhú stranu celkom čoskoro zistíte, na čo talent skutočne nemáte. U mňa je to varenie. Som zhmotnením kuchárskeho antitalentu. Môžem si kúpiť sviečkovú z mladého býčka, ktorého chrbát od narodenia masírujú jemné prstíky zručných Thajek a rovnako z toho vyrobím steak tutnejší  ako podrážky Baťových prvorepublikových poltopánok. Mám Nakukané  všetky diely Masterchef a aj tak  dokážem mnou ohriate párky pretvoriť v model penisu postihnutého naozaj škaredou  pohlavnou chorobou. Na obrazovke mi momentálne od rána do večera ide  program TV Paprika, kde Jamie Oliver varí rýchle, jednoduchá a chutné jedlá. Napriek tomu ma táto inšpirácia nedokázala akokoľvek zasiahnuť a výsledkom je iba  tak bordel v kuchyni. A tak som po väčšinu roka odkázaný na nasledujúci recept:

  • Kúpim si mrazená kuracie prsia
  • Na platňu dám hrniec
  • Do hrnca dám vodu
  • Po niekoľkých pokusoch zapnem platňu
  • Do hrnca s vodou jebnenm tie prsia.
  • Po niekoľkých minútach vytiahnem prsia
  • Niekedy ich vytiahnem až po vrešťaní požiarneho hlásiča.
  • Medzitým dám do ryžovaru ryžu.
  • Do ryžovaru vodu
  • Keď to cvakne z červenej na oranžovú, je to hotové.
  • Celé to potom vykydnem do misky. Keď chcem jesť kultivovane, tak na tanier.
  • Keď mám výčitky, že som málo fitness, jebnem na to nejakú trávu. Najradšej ale kukuricu.
  • Celé to zožeriem 

No a takto to robím furt. Celoročne. Čím sa dostávam k tej lenivosti ... práve  tento týždeň som čítal článok na inom fitnesswebe, kde sa divili nad tým, prečo kulturisti furt jedia len ryžu a mäso. A ponúkli tam veľa alternatív. Keď odhliadneme od toho, že niekoľko z nich zas tak moc diétnych  nebolo, tak všetky do jednej vyžadovali nejaké kulinárske zručnosti. Ktoré, ako už teraz viete, nemám. Lenže, aj keby som mal ... Kto sa s tým má ako srať? Ak ma niečo na kulturistike fakt nebaví, je to tá časť, ktorá sa odohráva v kuchyni. Príprava jedla na celý deň mi lezie na nervy. Z predstavy totálnej straty času, ak by som si chystal iný obed, inú desiatu, iný druhý obed, inú druhú desiatu, ma chytá hrôza. Manželka by hľadala najbližšie pero, ktorým  by bleskurýchlo vyplnila žiadosť o rozvod, ak by som to vyžadoval po nej. Pochopiteľne. Napriek tomu samozrejme nejem ryžu s mäsom od rána do večera. K slovu prichádzajú naše Breaky. Dokonalá vec. Úžasné a perfektné. Fantastický počin Extrifit. Na olovrant ananásový Break. K druhej desiate jahodový. Inokedy zase nejaký iný. Stačí jedno vrecúško. Alebo pokojne dva, ale to už som fakt napchatý . Teraz v tých dózach si to môžem dávkovať, ako sa mi chce . Neskutočne mi to chutí. 25 gramov bielkovín, keď to dám s mliekom cez 30 gramov. To je ako 150 gramov kuracích pŕs. K tomu 50 g sacharidov a smiešnych necelých 5 gramov tuku, ak hovoríme o 1 vrecúšku. Hotové, komplexné jedlo. Pozor! Za minútu. Za minútu!

Takú dobrotu za minútu nedokáže  nikto. Ani Jamie Oliver, ani Copperfield. Takže suma sumárum, ráno si dám pár vajec s dobrým toastom, na olovrant Break, k obedu ryžu s mäsom, na druhú  desiatu Break, proteín, potom zase ryžu s mäsom, druhá večera Break, alebo proteín puding, alebo proteín. Bielkovín hromada, sacharidy toľko, koľko potrebujem, tukov málo. Kto by po tomto pribral na tuku , to fakt netuším. Takto jednoduchý to je. Nepotrebujete poznať žiadny makrá, pikrá, kúzla a čiary. Nemusíte utrácať desaťtisíce za jedálniček. Toto je jedálniček, ktorý privedie do formy aj to najväčšie jelito ako som ja, a pritom sa žiadne veľké hrdinstvo nekoná ...

Teraz si asi mnohí hovoria, čo je to za život bez údeného, ​​bez pečenej kačice, bez hranoliek a hambáčov ... Lenže ja si ich dávam. Ovar teda nie. Varené bravčové koleno tiež nie, z toho sa mi dvíha žalúdok len keď vidím, ako sa to klope ... Ale McDonald? Pokojne. Aj zmrzku a cheescake navrch. Dobrý, kvalitný hamburgr s domácimi hranolkami a tatarkou? Mňam ... Cestoviny? No síce mi po nich strieľa zadok  ako delostrelectvo pri Verdune, ale prečo by nie ... Ako je to možné? Nuž, jednoducho. Nežerem  to každý deň. Proste si to dám občas. Ak sa celodenne stravujete tak, ako som vyššie opísal, vôbec nič sa nestane, keď sa cestou z výletu stavíte na Big Mac. Akurát nesmiete za ten výlet považovať každú 5 km cestu okolo tých žltých oblúčikov ...

Čo sa týka umelých sladidiel. Tú hystérii okolo nich nechápem. Používam ich . Práve teraz, pri písaní článku a týždeň pred súťažou tu mám v pohári dobré, vychladenú Colu Zero a som s tým úplne v pohode. Problematika sladidiel by vydala na celý článok, ale ak sa o nich chcete dozvedieť viac, skvele  o tomto strašiaku píše na Inštitúte Moderné výživy.
No a to je všetko. Tajomstvo je vonku. O tréningu teraz písať nebudem. Ale ani tu o žiadne hrdinstvo a železnú vôľu nejde. Ide o koníček, hobby. Čo by som mal inak robiť? Pozerať v štyridsaťpäťke každé popoludnie na seriály? Hmm, to si nechám na dôchodok. Cvičenie ma proste baví. Trebárs ako sex. A u tejto záľuby tiež nikoho neplácáte po ramenách, aký je to borec, keď má potrebu si namočiť, no nie?

 

Produkty v článku

Súvisiace články

Zabezpečená online platba

Zabezpečená online platba

Vlastníme SSL / bezpečný certifikát

Odoberajte novinky

Dostávajte pravidelné informácie o novinkách e-mailom

Táto stránka je chránená sytémom reCAPTCHA od Google s ochranou súkromia a podmienkami používania.

Vyplnením kontaktných údajov vyjadrujete súhlas so spracovaním vašich údajov v rámci Extrifit Slovakia
a pravidelné zasielanie noviniek.
Je možné sa z pravidelného odoberania noviniek kedykoľvek odhlásiť cez zaslaný newsletter.
Týmto vyhlasujeme, že vaše údaje nebudú použité na iné účely.