Má to zmyslel a na ostatné sa môžete vykašľať

Neviem ako vy, ale mne sa zdá, že ten Covid už nejako skončil. Viem, že na Zozname a podobných senzáciechtivých weboch sú stále palcové titulky o všadeprítomnej hrozbe udusenia vlastnými pľúcami, doplnené ilustračnými fotkami hrobárov v kozmických oblekoch, ale ja už 3 týždne chodím všade bez handry na xichte a nikto a nikde mi nič nepovedal.

Možno namietnete, že to je vďaka mojej trochu urastenejšej postave, a ja odpoviem, že aspoň k niečomu je dobrá, ale faktom je, že stretávam oveľa viac odruškovaných ľudí, ktorí sa práve nepýšia vyrysovaným tricepsom. Ale čo je ešte príjemnejšie ako pochybný pocit spiklenectva a rebélie, je to, že sa stretávam s čím ďalej väčším počtom ľudí.

Trebárs ako v sobotu na Štvanici na skvelom turnaji organizácie Oktagon, kde bolo niekoľko tisíc zdravých ľudí, ktorí možno to povestné R číslo vystrelia niekam k hodnotám reprodukčného čísla čierneho kontinentu. Alebo tiež nie. Uvidíme. Dočítame sa to na Zozname s nejakou peknou fotkou Smrtky k tomu ...

No ..., ale než som sa na Oktagon dostal, musel som si počkať na Karlosa Vémolu v samom centre republiky, Václavskom námestí, aby mi dal lístky, resp. vzal ma so sebou na ten turnaj.

Príchod Karlosa v jeho čiernom Mercedese G je niečo ako blesk s hromobitím, ale obrátene. Najskôr budete počuť vzdialený hukot, čo znamená, že je niekde pri Legerovej ulici. Ten postupne prechádza v rámus, to, keď sa blíži ku koňovi a v momente, keď zahýba v hornej časti Václaváku, aby došiel k vám nadol, začnete pozorovať praskajúce okenné tabule, húkajúce alarmy zaparkovaných vozidiel a striekajúcu krv z uší okoloidúcich.

Ale to zaregistrujete až potom, čo utíchne brutálny ryk ôsmich valcov odfukujúci z tých najkratších výfukov, čo som na aute kedy videl. Myslím, že takýto kravál by nenarobil ani Dwayne Johnson, keby ho znásilňoval 40 Indov na ázijskom trhovisku. Ako toto mohlo prejsť cez STK je mi záhadou, pretože som počul aj tichšie Monstertrucky chrliace metrové plamene z Laufov. Jediným vysvetlením budiž to, že skúšobný komisár mal vybité baterky v naslúchadle ...

Je ale celkom dobre možné, že Karlos vyžadoval úpravu výfukového systému preto, aby vydesil všetko živé v okruhu 5 kilometrov a on mohol v pokoji vystúpiť a prejsť chodník. V tom prípade je to zrelé na reklamáciu, pretože presne to sa nestalo. Už pri príchode ho zbadalo veľa ľudí, ktorí sa okamžite po zaparkovaní postavili do fronty na spoločné selfie, a tak tých 5 metrov čo nás delilo, prekonával zhruba 10 minút.

A ja som po celú tú dobu, vytrénovaný z diskusií na fcb, očakával nejaké hodenie paradajky, zhnitý kalerábov, alebo aspoň na pol huby nastolenú uštipačnú poznámku okoloidúcich. Ale márne. Fajn, hovorím si, koniec koncov, hejtri budú skôr na Štvanici, na turnaji. Tam bude tá sociálna bublina, ktorú Karlos tak vášnivo rozdeľuje. Tam si napríklad, idúc s patričným odstupom za Karlosovými chrbtom, vypočujem poznámky o váľaní sa, vejmluvovi a tak podobne. Skrátka to, čo o ňom čítam stále dookola v stovkách komentárov. Lenže jediné čo som zaznamenal, bol potlesk prítomných divákov a ďalšie neutíchajúci rad záujemcov o spoločnú fotku s dychtivo rozžiarenými očami ...

Ostatne aj ja by som čakal pri nedávnej dovolenke žalúdočnú nevoľnosť turistov na pláži, odvrátené pohľady a pohŕdavým hnusom skrivené tváre opaľujúcich sa žien, čo sa láskyplne túli k svojim partnerom s príjemne mäkučkým telom. Pretože presne to o sebe čítam v komentároch pod videami. To je hnus, odporné, a tí kreatívnejší pošlú Blic smajlík alebo menej.

Tiež som bol pripravený na zdrvujúcu prehru, ak by som bol vyzvaný na challenge spočívajúcu v tom, že si budem niečo dávať dole z prostriedku chrbta. To je ďalšia obľúbená starosť diskutujúcich. Ale za celý týždeň sa ku mne nikto sa samolepkou neprišiel. Vlastne sa neprišiel za celý život. Čo sa ale na dovolenke a inde pri vode odohráva vcelku pravidelne, to sú tie "nenápadné" šťúchance do partnerov s nevypovedaným Hej, pozrite na neho. Tiež zdvihnuté palce, nie prostredníky, mnoho pohľadov okolia a pár žiadostí o spoločnú fotku. Skôr mi to prišlo divné, teraz mi to príde fajn.

A čím viac svalov, tým viac šťúchancov a neskrývaných pohľadov, ale ani táto priama úmera v reálnom živote nespôsobí, že vám nejaká dáma povracia členky, ako to naznačuje v komentároch ...

... Stretol som sa minulý týždeň aj s Kristínou Seidlovov. Zrak už mi moc neslúži, pružnosť kože tiež nie je čo bývalo, zato sluch mám dosť perfektný na to, aby som počul odumierať všetky bunky v tele. A ani v tomto prípade som nezačul poznámky o kobylách, kentauroch, pokrivenej postave a podobne.

Skôr som musel pár mladíkom požičať vreckovku, aby si utreli slinu z brady. Skrátka, realita a svet sociálnych sieťach sú ako nebo a gajdy Čvančarovej. Ja viem, že blížiacu sa pointu som napísal celkom nedávno, ale znova som sa stretol s prípadmi, kedy nie každý zvláda tieto komentáre v pokoji a pohode.

Môžete 100x hovoriť, že si z toho nič nerobíte, ale nie vždy je to pravda. V mojom veku už môj životný štýl ťažko ovplyvní názor nejakého bezvýznamného Pepíka, ale u prevažne násťročných by mohol a tiež sa to deje. A to je škoda. Ale aby nedošlo k omylu, nie vždy sa každému musí páčiť všetko, čo vypotíte a zverejníte na sociálnych sieťach. A ak chce niekto tvoriť v ideovom smere, že aj hovno v bazéne vie vzbudiť rozruch, je len dobre, že mu ľudia dajú zožrať, že odpad spoločnosti a kretén navrch.

Rovnako tak chápem, že v reálnom svete funguje vyjadrenie nesympatií obrátene. Kým na fcb dáte srdiečko, akože jo, je to fajn, v reálnom svete neprebehnete ulicu len preto, aby ste mladému Stropnickému na druhom chodníku povedali, že je debil. Aj keď ... Nie, neprebehli, škoda energie na neho ...

Každý hovorí, že to robí hlavne pre seba. Či už je to cvičenie, zápas, držanie diét a tak ďalej ... Ja to hovorím tiež. A furt. Ale moc tomu neverím. Ani sebe, ani vám. Myslím, že na pustom ostrove by som sa na nejaké zhyby na vetve asi vykašlal po bolestnom zistení, že ryby moje latissimy zrovna moc nezaujímajú. Stavím sa so sebou, že by som veľmi skoro docielil spíš vzhľadu Toma Hanksa v stroskotancovi než vizáže Tarzana.

Áno, cvičím pre seba, ale rešpekt mojej sociálnej bubliny, slová uznania od laikov tiež potešia, nie že nie ... V sobotu som na Karlosovi jasne videl, ako veľmi na tom naozajstnom, reálnom svete záleží.

Že v reálnom svete za tebou prídu fanúšikovia, minú našetrené peniaze za vstupenku, podávajú ruku, povedia, že si pre nich motiváciou, vzorom. Týmto ľuďom môžeš skutočne zmeniť život k lepšiemu, motivovať ich. Pre nich to robíš a oni ti to vrátia svojou energiou späť. A že tých pár ľudí, čo si nevie rady s vlastným životom, vyvráti pod tvoju fotku svojou frustráciu? Srať na nich, týchto ľudí aj tak v reálnom svete nikdy nestretneš ...

Produkty v článku

Súvisiace články

Zabezpečená online platba

Zabezpečená online platba

Vlastníme SSL / bezpečný certifikát

Odoberajte novinky

Dostávajte pravidelné informácie o novinkách e-mailom

Táto stránka je chránená sytémom reCAPTCHA od Google s ochranou súkromia a podmienkami používania.

Vyplnením kontaktných údajov vyjadrujete súhlas so spracovaním vašich údajov v rámci Extrifit Slovakia
a pravidelné zasielanie noviniek.
Je možné sa z pravidelného odoberania noviniek kedykoľvek odhlásiť cez zaslaný newsletter.
Týmto vyhlasujeme, že vaše údaje nebudú použité na iné účely.