Niekedy sa nestačím diviť

• 24. August 2020
• Pavel Vacek
• Osobnosti - rozhovory

Dopredu sa ospravedlňujem, že tentoraz to bude viac o mne a mojom pohľade na kulturistiku, než o podložených faktoch a výskumoch, a za to všetko môže táto fotka, kde si držím mobil pred frňákom ...

Vec sa má totiž tak. Niekedy minulý týždeň sme si s famíliou povedali, že by sme mohli podporiť export / import toho Covidu, ako o tom všade píšu, a tak sme sa vydali do susedného Rakúska, kde sme skončili pri jazere ešte hlbšiom a temnejšiom, než je úpadok našej politickej scény . A pretože som mal plno práce sledovať, aby mi deti neodtiahol nejaký ten spodný prúd, alebo Fritzlov príbuzný, nemal som príliš veľa času vymýšľať nejaké marketingové kúzla a úderné príspevky na sociálne siete.

A tak som tam dal svoju aktuálnu formu, ktorá, čo si budeme nahovárať, je kompilátom šikovnej hry so svetlom, momentálnym napumpovaním, bezbrehého nadšenia z Citrulline a mojou schopnosti upraviť kontrast snímky. Výsledným dielom je potom fotka, ktorá má tisíc palcov ..., čo som na môj dušu fakt nečakal a brutálne ma to prekvapilo. (Vďaka moc)

A ešte viac ma prekvapilo 150 komentárov pod ňou. Nechápem, nerozumiem tomu, prečo 46-ročný otecko vždy nazbiera takých komentárov. Od veľmi pochvalných (opäť vďaka moc) až po klasiku. Čoskoro umrie, sype toho tony, stačí to tam poslať a budem vyzerať rovnako, beztak nemá žiadnu fyzičku ... Tak sa na to poďme mrknúť.

Aby nedošlo k omylu, nepôjde o žiadny text ala, teraz to tým hejtrom nasadím. Vôbec nie. Som už vo veku, kedy po mne tieto príspevky kĺžu rovnako rýchlo ako to predvádzajú naolejované slečny z fyzionomicky náučných filmov na Pornhub, pretože, čo by som si ako z nich mal vziať? Mal by som zahodiť 30 rokov svojho životného štýlu, pretože mi bravčová hlava na profilovke napíše, že čoskoro zomriem?

Hmm, zamyslím sa, vydržte ... Už to mám, a nie, nevzdám sa ho. Vyriešené. Ale stojí mi za to o tom písať, pretože tie výhrady sú stále dookola, a tie negatívne komentáre u kulturistov tak treskúco originálne, až sú všetky stále rovnaké ... Takže sa zdá, že to širokú verejnosť asi nejako trápi, že sa údajne trápime my, fandovia do vystúpených žíl. A tak som si povedal, že by som mohol napísať, ako to vidím ja ...

Že nemám žiadnu fyzičku ...

Fyzičku na čo? Aby som dobehol električku, behal po lese, šiel 300 km na bicykli, preplával kanál La Manche? To nemám no ... neubehnem ani 10 metrov (neviem, posledných 25 rokov som to neskúšal), ale kulturistika za to nemôže. Už ako harant na škole som neznášal behanie. Pri telocviku som aj napriek svojej rachitickej postave solidárne uzatváral pelotón spoločne s tlustoprdmi a chabrusákmi.

Pri povinnom futbale som išiel automaticky do brány, na strednej si nechával újsť autobus, lebo išiel za 10 minút ďalší. Vo vode je zima, na horách veterno, a na bicykli si márne lámem hlavu, prečo využívam dopravný prostriedok chudobných a nejdem autom ... Nebaví ma to. Skrátka, kulturistika na mňa zostala. Vďakabohu.

Pretože tá ma naopak baví veľmi. Bez nej by som dnes ležal na gauči, mal pander, hral akurát tak komentovanú na facebooku a fyzička by mi vystačila maximálne na to, aby som urazil cestu z gauča do chladničky bez zastávky na vydýchanie. Takto, vďaka svojmu koníčku, mám po štyridsaťpäťke fyzičku aspoň na to, aby som pri tréningu nôh odstránil o generácie mladších sparingov, vykonal niekoľko desiatok zhybov, zdvihol pár metrákov na nohy a nemusel si brať na druhý deň práceneschopnosť.

Že vraj skoro umriem ...

Tu sa mnoho špecialistov na môj zdravotný stav rozchádza. Naposledy na Ronniem v upútavke videa, v ktorom neuvádzali môj vek, padlo v komentároch hneď niekoľko odhadov môjho úmrtia, kde mi prorokovali zlyhanie rôznych orgánov (ani na tom nepanuje zhoda) najneskôr do 45 rokov. Tí odvážnejší tipovali dokonca 40. Nechcem teda nikomu kaziť radosť, ale nesmelo by som podotkol, že tieto odhady boli predsa len mylné a ja tento text nepíšem pomocou google prekladača zo zombijštiny. Dokonca si trúfam tvrdiť, že som úplne zdravý.

Neviem to teda určite, pretože posledných desať rokov som u doktora nebol, lebo, ako sa hovorí, zdravý človek je len zle vyšetrený pacient. Takže by bolo lepšie označiť sa za zdravo sa cítiaceho. Ale možno mám ten Covid. Vraj sa to spozná tak, že stratíte čuch a chuť. Lenže o chuť a čuch som prišiel s prvou prípravou na súťaž, takže teraz tu smrteľnú chorobu dosť ťažko identifikujete. No ale vráťme sa k tipujúcim. Pod fotkou niekto argumentuje zdravotnými problémami u predtým cvičiacich chlapíkov, ktorých vek momentálne začína sedmičkou.

Ako sorry, ale taký letopočet je v mužskej časti môjho príbuzenstva niečo ako sci-fi. My to balíme s nástupom do dôchodku. Ako môj dedo, tak otec, žili, pili, hodovali, jedlá tučnejšie než konto nášho premiéra pprežívali a keď im jedného dňa doktor povedal, že s pitím a nestriedmou stravou je koniec, inak bude zle, povedali si, že taký život je moc neba a umreli. Očakávam podobný priebeh. Hrozba niečoho, čo sa má odohrávať vo veku, kedy už bude s touto mojou kulturistickou zábavou pristane, ma teda moc nedojímá. Človek má robiť to, čo ho baví, za to stojí žiť. A mňa kulturistika, ktorá nie je len paródiou, baví moc.

Že vraj stačí sypať a bude tak vyzerať každý päťdesiatročný ...

Tu by som si dovolil špitnúť, že som stále ešte úradujúci Vicemajster Sveta vo svojej vekovej kategórii, a zároveň by som si dovolil trošinku zapochybovať o čistote svojich súperov. Takže aj keď sa iste nájde pár lepších chlapíkov v mojom veku, nemyslím si, že tak bude vyzerať každý druhý Pepík, čo sa rozhodne zjesť pár tabliet.

Lenže ja toho vlastne sýpu po tonách, ako bolo napísané. No, a teraz sa dostávame na tenký ľad. Ja sa tu o anabolikách baviť nechcem, nebudem. Prečo? Pretože všetci tí svetlonosi pravdy, čo svoj hlavný a jediný zámer - prilákať na seba pozornosť a vytrieskať z nej nejaké koruny - maskujú za akousi osvetpu, v reáli robia len bezprecedentnú reklamu na anaboliká, ktorá tu nikdy nebola.

Nikdy za 30 rokov čo cvičím, sa o AS nebavili násťroční chlapci o AS ako o lentilkách, ako tomu je teraz s nástupom tých "osvetových" videí. Čím sa vzápätí dostávame k ďalšiemu argumentačnímu evergreenu, že sa o anabolikách má hovoriť preto, aby náhodou nedošlo k omylu "mladých chalanov", že "takto to ide urobiť čisto".

A čo by sa stalo, keby si to mysleli? Ja som si tiež myslel, že Lee Haney je čistý. A to aj v čase, keď už som zbieral medaily z M Čiech dorastu a juniorov. Každý zo začiatočníkov mojej generácie si to myslel. Milan Šádek mi hovoril, že sa skoro pobil, keď mu niekto na strednej hovoril, že účastníci Mr. Olympia sypú.

Veľa borcov z čias, než sa otvorila táto mediálna Pandorina skrinka, si to myslela. Ja som trénoval na čisto Heavy Duty podľa Doriana Yatesa a veľa mojich rovesníkov jakbysmet. Viete, čo sa stalo? Zabili sme sa, alebo si nejako ublížili? Nie. Napriek všetkým tým dnešným výskumom sme rástli a zlepšovali sa. OK, možno by sme mohli rásť viac, keby sme sa nedržali plánov profíkov, ale aspoň sme sa naučili makať, jesť, držať životosprávu, pretože tak sme to čítali u svojich vzorov.

A až keď sme to vedeli, po rokoch cvičenia, nám prišlo nejaký divné, že nie sme ako oni. Ale to už sme mali základ. Dneska príde chlapec do posilňovne, ktorého tam motivačne privedú videa tých "nepokrytcov" a vie, koľko má dať trenbolónu, ale nevie, ako urobiť drep. To je výsledok tej pravdy, ktorú tak usilovne hľadáte. Ale vy rovnako dychtivo čakáte na ten rozpis, na tie tony, čo? Lenže mňa tá kulturistika baví hlavne preto, že teraz už ma stojí len pár drobákov. Takže žiaden rasťák, žádny inzák, žiadne peptidy, žiadny trenbolonek ... Len ..., no ... možno si to raz povieme.

Produkty v článku

Súvisiace články