Nie je to tak dávno, čo som naposledy stúpal v nadmorskej výške prostredníctvom asfaltových ciest brnianskej zoologickej záhrady. Bolo krásne a lesné prostredie mi dávalo zabudnúť, že moje topánky klopkajú po neprírodnom povrchu. Stúpal som a sledoval živočíchy, hodnotil som ich výnimočnosť, odlišnosť, aj moc v ich pohľadoch. Všimol som si veľkých rozdielov v očiach spokojných zvierat a tých nespokojných. Zároveň som si uvedomil, že sú tu vystavované k obdivu a položil som si otázku: "Čo na nich vlastne obdivujem ?" Cez úvahy o našej živočíšne podobnosti, ktoré by po vyrieknutí v dave mohli vyvolať konflikt medzi "Darwinovcami " a "Ježíšovcami ", som dospel k odpovedi, v ktorej separujem šťastnejšie tvory od tých ostatných a to predovšetkým vďaka ich aktivite, výbušnosti, sile. Nehybní šimpanzy v nedostatočnom priestore vo mne vyvolávajú skôr ľútosť. S bizónmi a medveďmi je tomu naopak. Sú to "monštrá", s ktorými si neradno zahrávať. Cítil som obrovský rešpekt. Obdiv.
Obdivujeme tých snaživých , silných (slabých , keď bojujú), úspešných , šťastných a zároveň chceme byť obdivovaní. Chceme byť odlišný, niečo dokázať, byť lepší a to nás ženie dopredu. Obdivujem národný hokejový tím, ktorý v roku 1998 získal zlatý pohár na olympiáde. Obdivujem Rakúšana, ktorý vďaka svojej cieľavedomosti a trpezlivosti dosiahol obrovských úspechov vo svetoch kulturistiky a filmového plátna. Celý svet pozná jeho meno. Obdivujem borcov, ktorí robia tlaky na ramená so 100 kilovými jednoručkami. Obdivujem talentovaného autora tých najčítanejších článkov. Nie som čitateľ kníh, ale u tohto autora by som urobil bez pochýb výnimku. Obdivujem jedného z mojich šéfov v zamestnaní, ktorý si cez veľké vyťaženie dokáže zachovať pokoj a ľudskosť, obdivujem dokonca svoju 85 ročnú susedku, ktorá zažila veľa hrôz a napriek tomu sa dokáže pozerať dopredu, je aktívna a pozitívna. Obdivujem všetkých, ktorí športujú s nejakým handicapom a všetkých mladých, ktorí sa namiesto chlastania a fetovania vydali na cestu športu, alebo umenie, všetkých, ktorí sa snažia a robia niečo zmysluplné. Ich úsilie ma motivuje a odráža sa v mojej aktivite.
Chcem tiež vyvíjať úsilie. Keď to dokážu oni, tak ja tiež. Nezávidel by som užívateľom Syntholuu, ktorí zamieňajú vonkajšie použitie za vnútorné, aj keby ich počínanie bolo vizuálne efektívne, pretože z koláčov bez práce by som v tomto prípade radosť nemal. Mňa táto "práca" totiž baví. Cvičím a rastiem len pre svoj dobrý pocit, ale klamal by som, keby som tvrdil, že môj pocit nesúvisí aj s reakciami okolia. Keď si dovolím pustiť sa do hypotéz, "čo by bolo keby", neverím, že by som mal chuť robiť zhyby na opustenom ostrove, keby som tam stroskotal. Myslím, že lopta, pán Wilson, by mi nestačil k motivácii hlavne preto, že by na mňa reagoval len v mojich predstavách. Podľa mňa teda nejde len o to, koho obdivujeme, ale aj o to, kým sme obdivovaní. Páči sa mi, keď cvičím svoje obľúbené tlaky na ramená s jednoručkami a z úst skúsenejšieho cvičenca vychádza uznanie. Ono sa to často zvrhne v komickej fantázie, kde si hľadám kamarátov podľa toho, ako často hovorí o tomto cviku a tým sa neskôr náramne zasmejeme.
Fandím borcom, ktorí sú o nejaký ten level vyššie. Uznanie sa im dostáva z širšieho okruhu ľudí, než sú ich kamoši, známi a ich babička. Ja som v tomto smere skromnejší, stačí mi hladový pohľad mojej priateľky, hrdosť rodiny a údiv borcov z posilky nad plnou paľbou závažia pri zakopávaní. Naopak je mi proti srsti, keď počujem pochvaly od ľudí, ktorí nemali nikdy činku v ruke a za posledných 10 rokov ich telesná hmotnosť nakysli o 40 kg. Počujem od nich: "Mohol by som Ti závidieť." Oni ale nevedia , čo robím. Nevedia, čo to obnáša za drinu, ale horšie je, že nedokážu uveriť tomu, že ma cvičenie fakt baví. A ja neviem, ako mám na ich závisť reagovať, aby som ich neranil a zároveň ich motivoval.
V týchto situáciách nachádzam podobnosť s monológom ožraného týpka, který sa mi ospravedlňuje za svoje pitie, keď zaregistruje moju tretiu objednávku sedmičky neperlivej vody. Až na to, že má obava verbálne raniť niekoho, kto si to nebude za pár desiatok minút pamätať, je menšia. Mám tiež skúsenosť s ľuďmi, ktorí pravdepodobne neznesú, že je niekto úspešný v tom čo robí a chcú jeho snahu haniť. Potom vznikajú vety typu: "Tiež by som mal také svaly, keby som ...... ..", alebo: "No hej , steroidy ... .." a čo sa mi páči najviac sú slová, ktoré niektorí použijú pri žiadosti o vašu pomoc s uzvednutím ťažkého bremena: "Tak sa predveď, ty kulturista." a keď je náhodou bremeno ťažšie, než hmotnosť kotúčov pri vašom mŕtvom ťahu, prichádza smiech a veta: "Čo v tej posilňovni sakra robíš?" v týchto prípadoch ide moja empatia v plnom rozsahu stranou a so smiechom hovorím, že vôbec neviem. Prípadne oznámim, že sa tak úplne nepovažujem za Supermana a nepohrdnem osloviť dotyčného výrazom ľahko vzdialeným od etikety.
Magnézium alebo horčík je esenciálny minerál, ktorý hrá kľúčovú úlohu v mnohých biochemických procesoch v tele - podporuje lepší spánok, zmierneňuje nespavosť, úzkosť a syndróm nepokojných nôh. Zobraziť celý článok
Bolesť v dolnej časti chrbta je bežný problém, ktorý môže byť spôsobený sedavým spôsobom života, zranením alebo opakujúcimi sa pohybmi. Aj keď nie každý typ bolesti chrbta sa dá riešiť cvičením, správne naťahovanie a posilňovanie môže priniesť úľavu a zlepšiť flexibilitu svalov. Zobraziť celý článok
Vlastníme SSL / bezpečný certifikát
