ODSUDZOVAŤ ĽUDÍ NA PRVÝ POHĽAD ?

Nie je to tak dávno, povedal by som, skoro ani mesiac, čo som jedného krásneho veterného dňa išiel po práci do fitka. Ten deň mi práve  hral do kariet a povedal som si, že odcvičím  nohy, ale to nie je moc podstatné. Vošiel som dnu a zacítil tú krásnu vôňu železa, keďže bolo zrovna 5 minút po otváracej dobe. Inak je cítiť skôr ťažký vzduch plný testosterónu a spotených tiel, ale k veci. Prídem k pultu a pán majiteľ fitka mi iba položil otázku: ,, bude to ako vždy ? "Ja som odpovedal: ,, no jasné " a obaja sme vedeli, že to znamená fľašu liter a pol neperlivej minerálnej vody. Inu, vošiel som do šatne, kde som narazil na svojich  športových kolegov, ládujíc do seba nejaké BCAA, ktoré zapíjali vodou. Ako slušne vychovaný mládenec som pozdravil a na môj pozdrav prišla reakcia ihneď potom, ako borci prehltli tekutiny. Pri súkanie sa do elastických legín na mňa bola položená otázka: ,, počuj  kamoš, videl si tu to obrovské hovädo, čo sem začalo chodiť ? "Ja som  si najskôr utrel tých pár kvapiek potu, ktoré mi vyrástli na čele, keď som sa snažil narvať do legín a odpovedal som: ,, nie nie, nevidel, prečo sa pýtaš ? " Odpoveď na mňa bola položená iba zo zvedavosti, avšak pri mojom rozohrievacom  procese som si všimol, že o tom rovnakom pánovi hovoria aj ľudia okolo. Aby som pravdu povedal, počul som samé negatívne veci typu: ten bude namyslený, bude si z nás robiť srandu, bude nám zaberať lavice, bude sa nám smiať ... a ja neviem čo všetko ešte. Povedal som si, že chlapi okolo majú asi veľmi  veľkú konkurenciu, keď som vo vzduchu vrátane železa a spotených tiel cítil tiež ten obrovský hajt .

Verte mi, že okrem želania, aby som ten tréning nôh odišiel, som dúfal, že toho veľkého pána uvidím. Avšak to dopadlo opäť ako na Vianoce, keď som bol malý chlapec a čakal na Ježiška. Tým nemyslím, že som teraz veľký, avšak s pribúdajúcimi rokmi, ale ... však to poznáte. Bohužiaľ, ono neustále dookola preberane monštrum som nezbadal.

Na druhý deň som išiel posilňovňu navštíviť znova, práve mi vychádzal chrbát. Mal som po pracovnej dobe nejaké povinnosti, ktoré sa učenie týkali, teda som posilňovňu navštívil v neskorších hodinách. No , vošiel som do posilňovne, a čo tam nevidím ? Že by letisko Ruzyne , teda v dnešnej dobe Letisko Václava Havla, postavili v našom meste ? Teraz trochu rozvediem tú metaforu, ktorú som použil. Videl som obrovského chlapa v bielom tričku, ktorý sa rukami opiera o pult a jeho chrbát bol taký obrovský, že som cez ne ťažko pozdravil majiteľa fitka a poprosil ho o jednu fľašu vody. Veľký pán zatiaľ popíjal svoju predtréningovú zmes, ktorá bola mimochodom zložená hlavne z Agrezzu, takže veľký pán vedel, čo je dobré. Ale späť k veci. Pozdravil som obidvoch a ten chlapík, ktorého všetci tak ohovárali, mi podal ruku a povedal mi nie čau, ale ahoj. Zostal som v šoku podávajúc mu ruku a v hlave som si prehrával všetky tie negatívne slová, ktoré som počul od ostatných a povedal som si: ,, toto je ten namyslený chlap, o ktorom všetci hovorili ? "

Odobral som sa do šatní, a v tom do dverí vošla tá obluda s bielym tričkom a pýta sa veľmi milým hlasom, čo práve idem cvičiť . Odpovedal som, že mám dnes v pláne cvičiť  chrbát. Sám od seba mi navrhol, že sa k nemu môžem pridať, že ho ide  tiež. Moja odpoveď bola niečo v zmysle, že sa prezlečiem a som hneď  na pľaci. Druhé gesto, ktoré tento namyslený a ostatnými opovrhujúci chlap urobil. Najskôr som si myslel, že si zo mňa robí srandu, ale keď sa spýtal, čím chcem začať, pochopil som, že si srandu nerobí. Kedykoľvek, keď k nám niekto prišiel a spýtal sa nás, ako dlho ešte budeme cvičiť na onom stroji, alebo lavici, tak odpovedal veľmi milým a prívetivým hlasom, že sa môžeme striedať, alebo že odcvičíme poslednú sériu a necháme mu to. Žiadny opovrhujúci pohľad, žiadne ironické narážky, ale ústretová odpoveď, ktorá bola doplnená úsmevom. Keď hoci len kútikom oka zbadal, že niekto cvičí zle, prišiel k nemu po odcvičení sérii a neostýchavo sa spýtal, či mu môže poradiť, že to nerobí úplne zle, však že by ho trošičku poopravil. Každý odvetil, že bude len rád, keď sa priučí niečo nové.

Po veľmi náročnom tréningu chrbta sme sa obidvaja odobrali do šatne a veľký pán sa ma spýtal, či som miestn, že by ma hodil domov, že ide autom. V okamihu, keď som mu oznámil moju adresu, sme obaja zostali stáť s otvorenou hubou. Zistili sme totiž, že sme susedia a býva  v rovnakom dome , ako ja.

Od tej doby sme bez seba neodcvičili žiaden tréning. Viem, že keď nás dvoch  niekto vidí, tak si povie, že sme ako Psychopat a Mat, pretože váži 130kg a verte mi, že podkožný tuk má okolo 10% maximálne a ja vedľa neho, ako malý chlapček  s 90 kilogramami. Proste a jednoducho to vyzerá veľmi komicky.

Hlavná myšlienka tohto článku je jednoducho taká, že by človek nemal odsudzovať ľudí na prvý pohľad. Prečo ? Pretože tento krátky článok, ktorý som napísal, som si nevymyslel, ale je pravdivý. Z onoho ohováraného  chlapa sa stal môj ,, tréner ,, a kouč, ktorého na slovo poslúchnem. V dnešnej dobe všetci vo fitku vedia , že sa chová ešte lepšie, než hromada iných chlapov, ktorí majú vycerené zuby a nechty obrúsené do tesákov zakaždým, len čo mu zasadnete lavicu.

Autor článku : Dušan Synek

Produkty v článku

Súvisiace články

Odoberajte novinky

Dostávajte pravidelné informácie o novinkách e-mailom

Táto stránka je chránená sytémom reCAPTCHA od Google s ochranou súkromia a podmienkami používania.

Vyplnením kontaktných údajov vyjadrujete súhlas so spracovaním vašich údajov v rámci Extrifit Slovakia
a pravidelné zasielanie noviniek.
Je možné sa z pravidelného odoberania noviniek kedykoľvek odhlásiť cez zaslaný newsletter.
Týmto vyhlasujeme, že vaše údaje nebudú použité na iné účely.