TENTO SPôSOB BOJA SA MI ZDÁ TROCHU NEŠŤASTNÝ

Keď sa obzriem späť a prečítam si novinové titulky z posledných niekoľkých dní, mám taký pocit, že sme sa dostali do nejakého bojovného obdobia, pričom zmysel niektorých tých aktivít mi vážne uniká. Teraz zrovna nehovorím o volebnom boji do Europarlamentu, pretože voľby tu máme čo 14 dní. V tých nadchádzajúcich ide o kráľovskú apanáž v Eurách za požieranie chlebíčkov na nekonečných rautoch a to rozhodne pochopiť dá. Ale prečo cez víkend šturmoval Prahou za legalizáciu konope hlavnú hulič Pirátov Bartoš, keď práve navrhovanie zákonov je jeho pracovnou náplňou, tomu veľmi nerozumiem. Asi príliš silný matroš a potrebovali si s kamošmi vyčistiť hlavu peknou  prechádzkou. No aspoň išli pešo a nelietal planétou krížom krážom ako vrchná klimatoložka Gerta, ktorá minulý týždeň plakala tak usilovne, až labouristi v Anglicku vyhlásili stav klimatickej núdze, hoci absolútne nikto netuší, čo si pod tým má vlastne predstaviť. No a v našom fitness rybníčku vyhlásil stav dopingovej  núdze, teda skôr prebytku u mládeže, bývalý vynikajúci kulturista Peter Vaniš a vydal sa do boja proti tomuto nešváru. Chvályhodná vec. Lenže zacielená mimo terč.

Petra Vaniša som dlhé roky dával za príklad všetkým, ktorí  pofňukávali nad mizernou  genetikou, nedostatkom peňazí a balili svoju lenivosť do všelijakých výhovoriek, lebo on svojou buldočou vytrvalosťou, tvrdou prácou a brutálnymi tréningmi  všetko toto zlomil a dostal sa až na pódium Mr. Olympia. Potom nastali vážne zdravotné komplikácie, ktoré, podľa jeho vlastných slov, spôsobilo masívne užívanie dopingu, a ktoré došlo tak ďaleko, že mal možnosť prehodiť pár priateľských slov s Bohom, kde mu zrejme sľúbil, že odteraz už bude sekať dobrotu  a bude odrádzať mladých ľudí od anabolík, aby nedopadli tak ako on. Čestné exsypačské a pustil sa do toho s rovnakou vervou, ako kedysi do budovania prezývky Parný valec z Počepice. No, a to je práve tá ťažkosť. Aby nedopadli ako on ...

Som hrdým otcom dcéry, ktorá sa rúti do puberty priamo kozmickou rýchlosťou, a tak hltajú rozhovory bývalých alkoholikov, feťákov, gamblerov a podobných patologických javov, aby som prípadne stihol zareagovať skôr, ako mi bude chodiť dcéra po byte so zorničkami veľkosti Texasu a šacovat mi vrecká . Veru, nie je to pekné rozprávanie. Jedná sa o dlhé príbehy lemované okrádaním najbližších, dlhy, prostitúciou, bezdomovstvom, opovrhnutím spoločnosti, bezzubou tvárou a skazeným dychom ... Toto sú skutočne príbehy, kedy sa dvakrát rozmyslíte, či hodíte pár kovákov  do debny, alebo si šľahne nejaké to perie. Príbehy, ktoré často majú počiatok v puberte a ktoré by sa mali premietať v školách. Pretože takto dopadnúť fakt nechcete. Nikto z nás. Oproti tomu straší Petr príbehom, ktorý je lemovaný spoločenským uznaním, obdivom, fanúšikov, priazňou žien, slávou vo svojej sociálnej bubline, reklamným potenciálom pre vlastný biznis, sponzormi, záujmom médií, vystúpáním takmer na športový vrchol a v neposlednom rade spokojnou  rodinou. Ehmm, ja neviem, ale takto predsa dopadnúť chcete, alebo sa mýlim ?

A moment, pardon, je tu ten problém s herznou a dotyk smrťáka, to nemožno opomenúť. Celý ten úspešný príbeh má blbú pointu, to je fakt. Takže ako to vyzerá teraz ? Je snáď Peter vo vozíku a slintá si na bradu ? No ani nie. Vlastne si celkom živo vybavujem príspevky, kedy si po vynútenom konci kariéry lebedil, že sa konečne môže bez výčitiek opiť s kamošmi, ako prepil víkend, zožral u toho pol zabíjačky a že je celkom fajn, keď nie je tak ťažký, lebo  si teraz môže skočiť zumbu, alebo také niečo. Inými slovami, praktizuje normálny život. Ja viem, skoro umrel, je o tom kniha ... Ale vážne má táto zdravotná epizóda potenciál odstrašiť násťročného mladíka túžiaceho po účasti na Olympii, keď s ním ktovieako neotriasla ani smrť mladého Dallasa McCarvera, alebo superpopulárneho Riche Piano?

Český štát vynakladá miliardy korún na prevenciu a kriminalizáciu drog. Všetci mladí vedia, že akonáhle to budú preháňať s trávou, budú mať problém spomenúť si, kadiaľ vedie cesta z obývačky na hajzlík. Výsledkom je, že sme rekordmanmi v hulení a huličská  strana sedí  v Parlamente. Z obalov krabičiek cigariet dostávajú erekciu len jedinci s veľmi škaredými sexuálnymi úchylkami, a napriek tomu sme si ten klinček do rakvy každý z nás aspoň raz zatĺkli , no nie ? Aj o alkohole mladí vedia, že keď to s ním prepísknu, môžu si pobľuť  nové Nike, spadnúť, jebnout sa naposledy do hlavy, udusiť sa, skrátka zhynúť nechutnou  smrťou plnou  žlče a zvratkov, alebo si nedajbože upíchnout potomka. Napriek tomu sa mladí víkend čo víkend snažia prelomiť tabuľky promile v krvi. Zrovna tak vieme, že behať po vagónoch nie je úplne zdraviu najprospešnejšia aktivita a obstaranie mopedu vás štatisticky posunie v poradovníku na invaliditu do role favorita. Všetko toto sa deje, od všetkého tohto odrádzajú a varujú a ukazujú  varovný prst rodičia a skúsení päťdesiatnici, a na všetko toto je odpoveďou tak významné pretočeniu očí k stropu  násťročných, že si vidia vlastný mozgový lalok. Čo ty mi tu budeš rozprávať ty staraj hlupák ... .Že mne  v štyridsaťpäťke  praskne cievka ? A čo ako ? Veď už budem dávno zoschnutý  a na dôchodku. Ja chcem byť slavný a svalnatý . Teraz. No ako by som počul sám seba v šestnástich.

Je teda užívanie anabolík zlé ? Iste, je ! Rovnako ako konzumácia mäkkých i tvrdých drog, pitie alkoholu, fajčenie, krádeže, prostitúcia, prevádzkovanie adrenalínových športov, chytanie syfilisu a kvapavky z nechráneného sexu a hromada ďalších aktivít, ktoré vás môžu doživotne poznamenať zdravotne i psychicky. Dá sa proti tomu bojovať ? Predovšetkým tu máme na boj proti dopingu štátom (nami) štedro dotované organizácie ako je Polícia a Antidopingový výbor, tak je nechajme bojovať.

Dá sa ale proti tomu bojovať tak nejako občiansky ? Možno áno . Stačí sa pozrieť do nedávnej histórie. Nedávno som čítal, že na percentuálny podiel sexuálnych deviantov v spoločnosti má politické zriadenie nulový vplyv. Ľudovo povedané, za komunistov bolo medzi ľuďmi rovnako úchylákov ako dnes. Rozdiel, prečo nás skôr rodičia púšťali bez problému von, zatiaľ čo my by sme svoje deti mali najradšej na vodítku, očipované a 24/7 pod dohľadom, je v informovanosti.

A tá bola nulová. Keď nejaký peďák niečo vykonal, nikto o tom nemohol napísať ani pol slova, páč v socializme sa také indivíduá nevyskytujú predsa. Spoločnosť spokojná a s pocitom bezpečia, zatiaľ čo dnes máte vďaka médiám dojem, že vám niekto unesie dieťa najneskôr do piatich minút bez dozoru. Keď hral emigrant Lendl finále Wimbledonu, v TV pustili bratov Pospíšilov, ako víťazia na MS v kolesové a o Černobyle ste sa domákli, až keď vám na záhradke začali fosforeskovat šampiňóny. Skrátka, aj keď bol problém, nehovorilo sa o ňom. Zíde z očí, zíde z mysle, fungovalo to skvele a u drvivej väčšiny športov to tak funguje aj naďalej. O anabolikách a dopingu jednoducho držia  hubu a mladí im nesypú. Alebo to aspoň nevieme. Lenže u nás to fungovať nebude. Rovnako ako titulky o vraždách a násilnostiach predávajú noviny, rozprávanie o AS prináša sledovanosť, lajky, záujem, pozornosť a osobný prospech. Zrazu ste niekto. A to je príjemný pocit. Je potom celkom jedno, či ste propagátorom, alebo odradzujúce, alebo niečo medzi, pretože byť niekto, je vždy lepšie, než byť nikto.

Produkty v článku

Súvisiace články

Zabezpečená online platba

Zabezpečená online platba

Vlastníme SSL / bezpečný certifikát

Odoberajte novinky

Dostávajte pravidelné informácie o novinkách e-mailom

Táto stránka je chránená sytémom reCAPTCHA od Google s ochranou súkromia a podmienkami používania.

Vyplnením kontaktných údajov vyjadrujete súhlas so spracovaním vašich údajov v rámci Extrifit Slovakia
a pravidelné zasielanie noviniek.
Je možné sa z pravidelného odoberania noviniek kedykoľvek odhlásiť cez zaslaný newsletter.
Týmto vyhlasujeme, že vaše údaje nebudú použité na iné účely.