Ktoré svalové partie sa najlepšie cvičia spolu?
Neexistuje správny alebo nesprávny spôsob, ako si vytvoriť tréningový plán na posilňovanie. Spojiť určité svalové partie však môže pomôcť zvýšiť efektivitu vašich tréningov. Zobraziť celý článok
Je mnoho kulturistov, ktorých mediálny obraz tak úplne nekorešponduje s reálnym správaním. U Vojtu Koritenského toto neplatí. Rozhovory sa nesú v rovnako pohodovom duchu ako jeho dikcia známa zo série On The Top. Sprostredkovať teda ústretovú atmosféru s častými výbuchmi úprimného smiechu nie je nič jednoduché, ale aspoň si ju dokážete vybaviť. S Vojtom sme sa rozprávali o jeho súťažnej sezóne, o plánoch do budúcnosti, objemovej príprave, synthole na súťažiach a tiež o tom, ako sa stať profesionálom. Prinášame vám prvú časť rozhovoru.
No .... neviem, asi to chce mať aj šťastie. Šťastie v tom bude hrať úlohu určite. Ako sa hovorí, chce to byť v správny čas na správnom mieste. Samozrejme je to tým, že vyzerám perfektne (smiech). Robím si srandu. Je to o tom, že to človek trafí. Trafíš na šport, ktorý ti sadne, na dobrý ľudí, na dobrú súťaž, sadne tí forma, proste tie dieliky postupne zapadnú do seba a vyjde to.
No každopádne to musíš mať v hlave dobre nastavené. Musíš mať aj trochu taktiky v hlave. Keď som vyhral tú amatérsku Olympiu, tak som mohol ísť do vyššej kategórie a pravdepodobne by som ju vyhral. Ale radšej som sa napchal do nižšej aj napriek riziku straty svalov, pretože som išiel na väčšiu istotu. Urobil trochu krok späť, aby som mohol ísť potom zasa dopredu. Ale dôležité je, hlavne furt ísť ďalej , nikdy nezastavovať. Keď sa niečo poserie, umiestniš sa na hovno, musíš to hodiť za hlavu a ísť ďalej. Nesmieš sa na tom zaseknúť. Neriešiť, prečo som sakra bol tretí a nie prvý. To sa musí hodiť za hlavu a ísť hneď na ďalšie preteky a toto veľa ľudí nevie. Idú na jedny preteky, nedopadnú podľa svojich predstáv a teraz sa v tom hrabú a riešia to ďalšie dva mesiace, že musia byť nabudúce lepší a ubíjajú sami seba. A pritom by o týždeň neskôr mohli možno vyhrať. Tu v Európe to nie je tak ako v amerike, kde zase rozdali snáď sto kariet. Tu musíš využiť všetky príležitosti.
Ja viem, že to tak veľa profíkov má. Ale ja nie. Skôr si myslím, že je to trochu na škodu. Bavil som sa o tom s Tomášom Burešom, že je lepšie, to neriešiť. Pretože máš čistú hlavu. Keby som teraz nemal fitko, podnikanie , tak by som stál pred zrkadlom, prezeral sa a hovoril, ako je to na hovno. Ale na to ja nemám čas. Idem si zacvičiť, idem si svoj režim, mám nastavené jedlo podľa obdobia, v ktorom sa nachádzam, ale vo finále nemám zase tak veľa času na to myslieť, pretože musím makať okolo fitka a tak. Mne to tak funguje. Keď na tom tak nelipnete, ide mi to ľahšie, ako keď si zameraný len na to svoje telo a si samozrejme stále nespokojený a kritický sám k sebe. To ťa veľmi vyčerpá.
Kladne. Mám za sebou 4 súťaže, z toho 3 s finálovým umiestnením. Raz 3. miesto, raz 4 a raz 5. miesto. Raz to bohužiaľ stačilo až na to desiate miesto, ale inak to bola dobrá sezóna. Škoda, že nakoniec pár bodíkov nedorazilo . Keby som to rozhodoval ja, určite by som na tej Olympii bol. (Smiech)
No .. to je ťažko povedať. Na tie súťaže som sa pripravoval viac-menej stále rovnako, na tú poslednú dokonca vemi dôkladne a poctivo, pretože sme chceli s Tomášom (Burešem- trénerom Vojtu) urobiť supersuchú formu. Lenže už zhruba týždeň pred súťažou som si všimol, že telo na tie osvedčené postupy nereaguje, že to nemôžeme dostať tam, kam potrebujeme. Tie svaly boli mäkké a furt to bolo akoby pod vodou. Nakoniec počas superkompenzácie tá voda začala odtekať, ale tie svaly boli stále mäkké . Takže v piatok pred pretekmi píšem Tomášovi, že to je v prdeli a že to vyzerá úplne na pi.u. Že je síce voda fuč, ale tvrdosť tiež . Tak som to skúsil oživiť tým, že som sa nažral, čo to šlo. Nakoniec to bolo celkom pozerateľné , ale necítil som sa úplne vo svojej koži. Nohy boli také prázdne, nebolo to ono a v podstate som to chcel mať čo najrýchlejšie z krku. To sa samozrejme nakoniec prejaví aj na tých pretekoch, pretože v hlave to máš a tá prezentácia a chuť pretekať nie je taká, aká by mala byť. Na druhej strane si myslím, že desiaty som byť nemusel. Ale bolo to vo Vancouveri, v Kanade, bolo to úplne otočené rozhodovanie ako týždeň predtým, takže neviem úplne presne, čo rozhodca vyhľadávali.
Cez toto ojedinelé umiestnenie si ale stabilnou súčasťou finálovej päťky na súťažiach. Vnímaš to, že už ťa súperi poznajú, že už na teba pozerajú trochu inak ?Áno , ja myslím, že áno , pretože väčšinou sa tam stretávajú rovnaké tváre aj keď tých nových pretekárov sa teraz vyrojilo strašne veľa . Možno by stálo za úvahu oživiť zase kategóriu do 202 libier, pretože tých profíkov do 212 je momentálne šialene veľa . Ale inak si myslím, že už ma celkom berú. No .. aspon ma už zdravia teda (smiech)
No to je práve ťažké ... Keď som prišiel do Charllotte, tak som mal suprovú formu a oni ma šupli na piate miesto. Dali predo mňa takých bacuľatejších , rozhodne nie tak suchých a pripravenejších pretekárov. Samozrejme Milan Šádek a ten druhý mali formy špičkové, ale tý ostatný, čo boli predo mnou, tak také formy čo ja už nemali. Takže som si hovoril, že to urobím trochu plnšie na nabudúce. To som urobil, prišiel som na Toronto o 2 kg ťažší a ukázalo sa, že to bol dobrý nápad. Pokračoval som v tom, na Aljaške som mal o ďalšie 2-3 kg viac, cítil som sa fakt dobre, veľký , pritom to bolo stále pekne vyrysované, hoci nie už tak suché . No a tam zase chceli, aby to bolo úplne vysušené . Takže som mal smolu. Proste, toto sa odhadnúť nedá, musíš prísť vždy skvele pripravený a uvidíš no ...
Nie, vôbec nie. Milanovi som to prial. Skôr ma mrzelo, že som bol tak ďaleko od neho. Celkom som sa cítil na 2-3 miesto, pretože na 4. mieste bol Samir Troudi , ktorý jednoducho formu nemal. Na ďalších pretekoch bol o niekoľko miest za mnou s rovnakou formou. Tretí bol ten Švajčiar (Nicolas Vullioud) s tými brutálne napíchanými ramenami , ktorého by som dal niekam úplne dozadu. Takže ma mrzelo, že som skončil za týmito dvoma.
Tak ... Veľa chalanov má tie ramená trochu prifuknuté , hlavne tie zadné delty, ale väčšinou to nijako nebije do očí, takže si toho koľkokrát ani nevšimneš. Ale toto bol hnus. Hýbal rúkami a ten delt sa v podstate nehýbal. Každý tam má pruhy, ale tento tam mal nejaký pancier. Vyzeralo to vážne škaredo. Ako nejaký veľký abses.
Nie nie , nebol. Podľa mňa to bolo kvôli tomuto. Pritom si pamätám, ako bolo okolo Nicolasa Vulliouda pred pretekmi veľmi rušno na weboch a soc. sieťach. Je to vlastne taká typická facebooková záležitosť, kedy na základe niekoľkých fotiek mobilom už je pasovaný do úlohy Mr. Olympia. V skutočnosti to zase až taká pecka nie je.
To sa nemôže brať vôbec vážne. Tých ľudí, ktorí sa častokrát ani na žiadnej súťaži nikdy neboli pozrieť, zrazu vidia na Fejs fotku, kde si borec vlezie pod svetlo v kúpeľni, vyfotí si ruku z troch centimetrov, takže to vyzerá, že má cez ňu tri metre, preženie to desiatimi filtrami a sú z toho paf. Potom tam čítaš, že to je jasný víťaz, budúcej Mr. Olympia. Pritom na pódiu to je potom úplne o ničom.
Neexistuje správny alebo nesprávny spôsob, ako si vytvoriť tréningový plán na posilňovanie. Spojiť určité svalové partie však môže pomôcť zvýšiť efektivitu vašich tréningov. Zobraziť celý článok
Zlepšenie sily úchopu je rovnako dôležité ako posilňovanie veľkých svalových skupín, ako sú bicepsy a sedacie svaly. Sila úchopu určuje, ako pevne a bezpečne dokážete udržať veci a aké ťažké predmety môžete uchopiť. Zobraziť celý článok
Vlastníme SSL / bezpečný certifikát
