Takomto čase by som ako obvykle na začiatku roka smolil nejaký článok pre začiatočníkov s novoročným predsavzatím, ktorý by nik nečítal, pretože začiatočník sotva objavil fitko, nieto web Extrifit. Takže by som vzápätí smolil ďalší článok o tom, ako by mal niekto u cvičenia vydržať, keď celý frustrovaný zistí, že ani po štrnástich dňoch intenzívneho premiestňovanie toho prekliato ťažkého závažia a spoteného podpazuší stále nevyzerá ako Švajcingr.
Lenže všetko je teraz zatvorené, PES vyšiel v ústrety všetkým tým, čo si už 5 rokov hovoria, že začnú cvičiť a teraz, keď už sa konečne odhodlali, nemôžu. No nie je to smola? Tak radi by cvičili, ale musia si zas ľahnúť. Tak zase za rok. Takže teraz mám oveľa náročnejšie úlohy. Trebárs poradiť dcére pri dištančnej výučbe, čo je opakom kyslého.
Na prvý pokus poviete sladké, ale chyba , lebo sladké je opakom slaného. Ponúka sa aj odpoveď zásaditý, ale deti prvého stupňa školenými chemikmi ešte nie sú. To skôr oteckovia. Takže neviem. A rovnako tak neviem, čo písať ďalej ...
Humor nás už pomaly prechádza, návody, ako si omotať gumu okolo päty, aby ste kvalitne precvičili triceps, došli. Písať o diétach, keď veľa z nás je doma, je zbytočné. Diétam prospieva režim, štruktúra dňa, plánovanie, pracovný stres a vyťaženosť. Nie čumenie na bedňu, surfovanie po sieti a nuda, ktorej verným spoločníkom býva aj "chuť na niečo pod zub".
Aby ste teraz držali diétu, musíte disponovať vôľou o veľkosti Antarktídy. Nedávno som čítal, že naše deti pribrali za obdobie toho boja s vírusom 4 kilá na váhe. V priemere. Hovorím si, len? Veď vládna stratégia robí, čo môže, aby sme na sebe známky blahobytu niesli v čo najvyššej miere. Naši potomkovia teraz môžu pekne do ružova spinkať, päť minút pred vyučovaním vstať, v pyžamku si pustiť komp, pritiahnuť si k nemu nejaké tie raňajky, napoly chrápajúci počúvať účku, ktorá sa hrá na youtuberku a potom zase v pokoji zaliezť do pelechu.
V Nemecku by bol taký teenager s ospalkom v oku aj veľmi cool, lebo tam spustili reklamu, štylizovanú do rozprávania veterána boja s Covidom na domácej fronte, ako spomína na svoj hrdinský boj s ovládačom v ruke, fastfoodom na brade a zadkom pohodlne usadeným na gauči ... Odporné.
Skutočný boj ešte začne. Obnoviť pracovnú morálku generácie, ktorá si za posledný rok zvykla, že chodiť do školy nie je treba, že športovať nie je kde, že povinnosti sa dajú obkecať, že nároky sa môžu pokojne znižovať, že pojedanie potravinárskeho odpadu je IN a leňošenie je hrdinstvo, to bude fakt výzva.
Prikovali sme deti k počítačom, streamovacím platformám, sociálnym sieťam a zdvihnúť ich, strhnúť pozornosť inam, to bude oriešok. Rok hovoríme mládeži, že sa nemá s nikým stýkať, že kontakt s ľuďmi je zlý a potom zdvíhame obočie nad tým, že rastie závislosť na porne a vzťahy im nefungujú. Čudujeme sa, že mládež siaha po steroidoch, ale naplno sme ich vrhli do prostredia, kde sa trpezlivosť a čakanie na výsledok počíta na niekoľko kliknutí myšou.
Bojujeme proti chorobe tým, že budujeme nových potenciálne chorých či už fyzicky, alebo mentálne. Pritom je to práve šport, ktorý pozitívne formuje váš charakter na mnoho rokov dopredu, veľakrát doživotne. Je to záľuba v športe, ktorý často dokáže previesť mladistvého búrlivým obdobím puberty a pomôže sa mu vyvarovať negatívnym javom, ktoré ju sprevádza.
Bavíme sa často o kľúčovom období puberty, kde sa rozhoduje, či dotyčný bude špičkovým hráčom, alebo ďalším bezvýznamným povaľačom, ktorý bude o dvadsať rokov neskôr v krčme častovať kolegov o tom, že v žiakoch hral v jedný lajne s tým týpkom, čo teraz je v televíznom zápasu z NHL. A toto sme im teraz vzali a povedali, sorry ako.
Za 14 dní mi bude ... ehmm, no veľa, škoda hovoriť. Ale moja vášeň pre kulturistiku vzplanula práve v období puberty, ktorú som prežíval skôr s fľašou v ruke, než myšlienkami na šport. Ale prvýkrát napumpované svaly, lepšie povedané trochu zdurelejšie šľachy, ten opojný pocit, vďaka ktorému som sa zrazu cítil väčší, než som pri mojich vtedajších 52 kilách bol, mi dal jasne najavo, že toto by som chcel zažiť zas a znova.
Navyše všetci tí urobený borci, čo tam boli !! Vidím to ako dnes a ako dnes cítim, že ten zážitok určil, čomu sa nasledujúcich pár rokov budem chcieť venovať. Ale neviem, ako by sa to vyvíjalo, keby mi to po pár mesiacoch cvičenia zase zavreli. S najväčšou pravdepodobnosťou by som začal zase chlastat. Prečo nie? Navyše, chlastat sa môže, to vláde nevadí. Najlepšie osamote doma.
To je hotový rýchlokurz alkoholizmu. Ale to som odbočil. Vtedy sme s ničím nebojovali a ja som si tak mohol osvojiť tréningové návyky, podľa ktorých idem v podstate dodnes. Osvojil som si, že bez vôle a bez toho, že sa musí makať, aj keď sa ti práve nechce, nie sú výsledky. Že si na ne musíš počkať, že sa nedajú naklikať myšou a že musíš trénovať tvrdo, zvyšovať váhy, používať ťažké činky.
Že musíš vstať, ísť v kose na MHD, so zamrznutým frňákom vliezť do posilňovne a tam si odmakat svoje. Že si musíš zamilovať tú rutinu, ktorá ti pomôže k výsledku, ako v poslednom videu na našom YT kanále trefne predniesol Slavoj Bednář. Že bez toho, aby si si pripravil jedlo, nebudú svaly, alebo vyrysovanie. A tiež, že si na to musíš zarobiť, pretože sa z teba nikto neposere len preto, že si si našiel nejakého koníčka.
Toto som sa naučil ako mladý a ťažím z toho dodnes. Časom totiž všetci zlenivieme, to je normálne, ale vždy záleží na tom, z akej latky klesáme v tej lenivosti. Netrénujte rovnako tvrdo ako v puberte. Ani omylom. Ale stále dosť na to, aby som vo fitku stačil o dve generácie mladším chalanom.
Akú latku budú mať chlapci, čo sa teraz naučili byť rok doma? Naučil som sa to, že ti zadara nikto nič nedá a že sa musíš spoliehať predovšetkým sám na seba. Čo učíme deti teraz? Že nás spasí tatko Hamajda, že máme udávať susedov, že rodičia nemusia pracovať, pretože odniekiaľ prídu peniaze. Aspoň to hovoria v TV.
Prerušiť deťom prirodzené sociálne kontakty, zavrieť ich doma, aby sa im tá prirodzená imunita, ktorá vzniká stretávaním sa v kolektíve echt zhoršila, znižovať im úroveň vzdelania, vytrhnúť ich zo zdraviu prospešných tréningových procesov a vrhnúť ich na 24 hodín denne do virtuálneho sveta plného žumpy a nástrah, je podľa mňa veľmi zlé.
Naháňať ľudí na zjazdovkách, zbaviť ich motivácie k pohybu, tréningom, zakázať, alebo výrazne obmedziť takú jednoznačne a vo všetkých ohľadoch pozitívnu činnosť akou je šport, to považujem za zločin na mladých ľuďoch, z ktorého sa budeme hrabať dlho.
Zašnurovať si bežecké topánky, urobiť niekoľko cvikov na zahriatie, vložiť si slúchadlá do uší a vyraziť. Takto jednoducho to naoko vyzerá. Kým sa však rozbehnete na trať, mali by ste urobiť ešte jedno zásadné rozhodnutie. Aký typ behu to bude dnes? Voľný beh, regeneračný, tempový alebo beh do kopca? Rovnako… Zobraziť celý článok
Pri dodržiavaní zásad zdravého stravovania je v oblasti fitness možné jesť a nepriberať. Rozhodnúť sa pre stravovací fitness program nie je vôbec jednoduché – vyžaduje si sebavedomý a zároveň trpezlivý prístup, navyše triezvy úsudok bez fám a mýtov zo sveta fitness chudnutia. Nech sa páči – dnes podávame inšpirácie na zdravý jedálniček pre ženy! Zobraziť celý článok
Vlastníme SSL / bezpečný certifikát
