V mojom poslednom článku som sa rozpísal o starých časoch, kedy sme cvičili z čistej radosti k športu, bez rušivých elementov vo forme myšlienkových pochodov á la ,, dnes mám tie paže tak prepumpované, že vyfotiť ich na Facebook, tak za ne dostanem aspoň dve sto palcov, sto srdiečok a päťdesiat smajlíkov s vypleštěnými očami ! " Vtedy by som sa ale mohol zvečniť možno tak linorytom do zaprášenej podlahy, lebo by som asi len ťažko urobil fotku svojou Nokiou 6110 a zrkadlo bolo tak špinavé, že mi z mojej sporej krásy šlo vidieť len povlak prachu a zaschnuté žgryndy tisíce atlétov cvičiacich predo mnou. Každopádne jediný lajk , ktorý som vtedy dostal, bola pochvala mamy, keď mi zašušľala do ucha, ako má veľkého a silného chlapčeka. Nehľadiac na to, že dnes vážim bezmála trojnásobok jej telesnej váhy, už sa asi nikdy nezbavím titulu ,, mamičkin malý Honzíček ".
Dodnes si spomínam na svoju prvú polonahú fotku, ktorú som umiestnil na svoj profil. Bolo to niekedy na prelome jari a leta roku 2015, kedy som začal svoju spoluprácu s Milanom Obořilom , ktorá trvá do dnešných dní a za ktorú som nekonečne vďačný. Chystal som sa pod ním na svoju prvú súťaž vo federácii IFBB a bol som tak nervózny, že som si zabudol dať dole aj ponožky. Ešte teraz cítim tú žalúdočná nevoľnosť, keď som stlačil tlačidlo "zverejniť". Strhla sa vlna napospol pozitívnych a povzbudzujúcich komentárov a že som v príspevku označil aj pána Obořila , začala mi chodiť jedna žiadosť o priateľstvo za druhou.
Bola to vtedy konská infúzia sebavedomia a ja som si bol skalopevne istý tým, že tie brazílske topmodelky, ktoré tak vášnivo túžia po mojej náklonnosti, sú skutočné ženy z mäsa a kostí a že sa za ich profilom celkom určite neskrýva nejaký uslintaný Fernando Lopéz alebo Juan Pablo Garcia s rukou vo zažltnutých slipoch na niečom pripomínajúcom piest z Praga V3Sky. Chyba lávky.
Z týchto dôvodov som neskôr neraz zvažoval, že nadobro skoncujem so splodencom Satana s logom modrého písmena F, je nutné však jedným dychom uznať, že pre propagáciu svojej osoby sú Facebook alebo Instagram užitočné pomôcky. Vlastne ma užitočnejšie spôsoby ani nenapadajú a som si istý, že v dnešnej dobe je pre športovcov svojím spôsobom nevyhnutný. Je to podľa môjho názoru jednoznačne najpohodlnejší a najefektívnejší spôsob zháňania jednak klientov, v prípade, že sa živíte ako osobný tréner a v neposlednom rade aj na lov sponzorov. Po súťažnej sezóne - ešte skôr než sa nechutne zprasíte, niekoľkokrát pozvraciate, opuchnú vám členky, rozbolí chrbát a vaše chrápanie bude smelo konkurovať štartujúcemu Boeingu - si necháte urobiť pár rajcovných fotiek vyrezaného six-packu a vaskulárnych údov (s touto možnosťou však opatrne), hodíte si za meno IFBB, NABBA alebo pre tých naivnější SSNKF a potom už len čakáte na zber plodov svojej práce. Plodov práce formou nasledovateľov, čiže followerov. Čím viac ľudí Vás sleduje, tým ste lukratívnejším "Chlapcom z plagátu" pre potenciálneho sponzora. Pokiaľ Vás však sleduje mama, babička, tri tety a hŕstka spolužiakov, gratulujem, ste pre sponzora užitočný asi ako benzinka na cykloceste. Nie je však follower ako follower ...
Pred pár dňami som si len tak letom svetom prechádzal všetky svoje žiadosti o priateľstvo. Musel som sa smiať. Napočítal som štyroch Arnoldov , rovnaký počet Philo, dva Dorianov , dve Olívie Pohánkové , Carmen Electra, Evana Centopaniho, ďalej so mnou chce priateliť Jean Claude Van Damme, Enrique Iglesias alebo Nasser al Sonbaty. A to by som bol prisahal, že posledný menovaný už je nejaký ten rok v nebeskom fitness centre a aha , nie je a chce so mnou kamarátiť. Družili by sa rado aj pár chlapcov bez tváre, ktorým vidno ide na profilovke len spodnú časť tela v spodnom prádle o pár čísel menšom, než by mi nezdvihol žalúdok, niekoľko balíčkov sustanolu a hŕstka tučných dám v rokoch, ktoré mi opätovne a s obdivuhodnou vytrvalosťou posielajú gýčové gify anjelíčkov, blikajúcich srdiečok a priania pekného rána, dopoludnia, poludnie, popoludnie, podvečera, večera a noci. Keď to vezmem koniec koncov , tak ma Facebook naučil jednu vec - škála prapodivností ľudí je tak neuveriteľne pestrá, že zakaždým, keď už si myslíte, že ste zažili úplne všetko, sa objaví niekto, kto Vás nechá v nemom úžase ďalších niekoľko dlhých minút . Napríklad dychberúca priamočiarosť dnešných mládežníkov, keď mi čas od času pristane v messengera dopyt formou "od koho máš sypačku , potrebujem tiež , môžeš mi zohnať?".
Keď pominiem fakt, že v rokoch, keď som bol ešte stále čakateľom na občiansky preukaz, som všetkým ľuďom nad 25 rokov úctivo vykal, pri hovore im vydesene pozeral na špičky topánok a v dlaniach žmolil čiapočku s vrtuľkou, začínal každý môj úvod dialógu slovami " dobrý deň "a konverzácie končila" Ďakujem. Dovidenia. ". Bez výčitiek svedomia by som si nepožiadal ani o žuvačku, nieto niekomu do ne-úplne-súkromného chatu vypísať s gramatickou dokonalosťou učiteľa národov všetky známe zakázané látky. Pravopisná bezchybnosť sa spravidla nejakým prapodivným spôsobom vzťahuje len na názvy anabolických steroidov.
V tom miernejšom prípade je to len dotaz na jedálniček alebo dokonale nemožná otázka: "Ako mám nasekať Bicák ?" Konverzácia bežne končí po spomenutí niečoho tak nečakaného a nehanebného, ako je platenie za poskytnuté služby. Kedysi som sa ešte v dobrej viere namáhal s vysvetľovaním násťročným chlapcom o nezmyselnosti užívaní testosterónu, obzvlášť potom v čase, keď im puberta bujne raši po celej tvári, ale je to ako boj s bájnu hydrou - jednu hlavu odsekne a na jej mieste vyrastú dve nové .
Ďalšou zaujímavou sortou ľudí je naša údajne štvorpercentná menšina. K tomu číslu si dovolím byť značne skeptický, pretože by som prisahal, že som dostal fotku penisu, s miernou nadsádzkou, od tretiny Českých mužov a od polovice Slovákov. Zvyšok Európy už do toho radšej nerátam. V predsúťažnej príprave, kedy som sociálne siete hojne zásoboval obrázky môjho obnaženého tela, nebolo nič neobvyklé, že mi napísali traja , štyria, niekedy aj piati gayovia denne. Čoskoro som pochopil, že na otázku "Jano! Chceš vidiet môj antický k * kot ? " Neexistuje odpoveď, ktorá by bola chápaná ako odmietnutie. Slovo "nie" bolo brané de facto rovnako ako "Iste, hneď pošli fotku alebo ešte lepšie video, ako si drandíš Karla ! Urobíš mi tým obrovskú radosť ! " A z dôvodov rizika zlého pochopenie som sa odpovede" Choď do riti! " Vyhýbal širokým oblúkom, prestal som na podobné správy reagovať a podobný korešpondenti končili rovno na zozname blokovaných. Neraz ma napadlo, koľko podobných správ musia denne čítať prekrásne ženské ako Christýna Antalová, Verunka Wertheimová alebo naša nová vlajková lodička wellness-fitness scény Pája Štouračová. Veď tie dievčatá sa musia cítiť ako predavačky v stánku s bavorskými klobásami zakaždým, keď zapnú telefón.
O falošných profiloch som hovoril už skôr a niekedy je to naozaj sranda. Už sa mi podarilo písať si s troma slečnami s identickými fotkami na stene a každá sa volala inak. Keď som nasýtil svoju škodoradostnú povahu a asi tri hodiny ich kŕmil tým, nech ešte chvíľočku počkajú, že im tu fotku svojho ohanbia vážne za chvíľočku pošlem, som ich požiadal o jednu jedinú selfie, kedy si špičkou malíčka ukazujú na ľavú nosnú dierku ... a bolo po priateľstve.
Sranda to je však len do určitých medzí. Ak ste pravý lovec followerov a odfajfknete si akúkoľvek žiadosť o priateľstvo, tak je pre hackera dostať sa na váš profil rovnako tak jednoduché, ako otvoriť plechovku s burskými orieškami. Sám som si to kedysi testoval na vlastnom profile a neubehlo ani pol hodiny a bol som tam. Bolo by vhodné na to tiež podotknúť, že moje znalosti výpočtovej techniky sa zastavili niekedy v období Commodoru 64, čiže za éry Backstreet Boys.
Inými slovami, aj keď je Facebook údajne jedna z najbezpečnejších sociálnych sietí, ak budeš debil, tak sa ti tam dostane každý druhý debil , aj keď bude na počítače totálnej vemeno - ako som napríklad ja. Ak teda zvažujete niekedy kariéru profesionála - či už je to v kulturistike, powerliftingu, modelingu či piškvorkách, vedzte, že by raz mohol nastať deň, kedy by vám váš sponzor mohol zamávať pred nosom niekoľkými horúcimi fotkami vášho mladšieho a neobezretného ja.
Magnézium alebo horčík je esenciálny minerál, ktorý hrá kľúčovú úlohu v mnohých biochemických procesoch v tele - podporuje lepší spánok, zmierneňuje nespavosť, úzkosť a syndróm nepokojných nôh.
Zobraziť celý článok
Bolesť v dolnej časti chrbta je bežný problém, ktorý môže byť spôsobený sedavým spôsobom života, zranením alebo opakujúcimi sa pohybmi. Aj keď nie každý typ bolesti chrbta sa dá riešiť cvičením, správne naťahovanie a posilňovanie môže priniesť úľavu a zlepšiť flexibilitu svalov.
Zobraziť celý článok
Vyplnením kontaktných údajov vyjadrujete súhlas so spracovaním vašich údajov v rámci Extrifit Slovakia a pravidelné zasielanie noviniek.
Je možné sa z pravidelného odoberania noviniek kedykoľvek odhlásiť cez zaslaný newsletter.
Týmto vyhlasujeme, že vaše údaje nebudú použité na iné účely.