FOTRÍKOVE PUTOVANIE ZA ABSOLÚTNYM VÍŤAZSTVOM NA SÚŤAŽI

Tento víkend nám priniesol hneď dve udalosti, ktoré dokážu dodať nepreberné zásoby munície pre rôzne žartíky . Tou prvou sú bezpochyby voľby, tou druhou tradičné konanie súťaže Partners Cup 2017. Ale !! Nevyužijem ani jednu. V prvom prípade mi totiž ku šťastiu stačí debakel ekogenderpošuků od Zelených, v tom druhom prípade nemám o čom písať. Vec sa má totiž tak, že z Partners Cup som robil takmer zakaždým reportáž, kedy som referoval o jednotlivých pretekároch, pričom som sa u tých menej úspešných snažil nájsť pozitívne stránky a kvality a zároveň ich vystavil nejakým vtipom akoby vtipne poukazujúcich na nedostatky. Zároveň platilo, že pri všetkých mojich reportážach , nielen z Partners Cupu, bolo pravidlom, že víťaz sa výhradne chváli a nekritizuje. Akokoľvek by jeho zadok miesto vypruhovanej súhry sedacích vlákien pripomínal skôr pokrčené vrecúško od čipsov a jeho biceps bol placatejší než diaľnica uprostred Holandska. Čo napokon platí aj pre tohtoročného Absolútneho víťaza Partners Cupu, zhodou okolností nesúceho moje meno. Takže určite uznáte, že robiť reportáž z pohľadu dioptriami zaťaženého víťaza, ktorý navyše bez spomínaných zdravotníckych pomôcok identifikoval súpera čoby mihajúce sa tmavé škvrny, by bolo skutočne bizarným príbehom. A tak si hovorím, že by som vám mohol ponúknuť iný. Ten, ktorý by čiastočne zmapoval cestu za trojnásobným víťazstvom na Partners Cupe vo veku pár rokov za štyridsiatkou ....

Všetko začína v hlave. A bez motivácie to nejde.

Vek začínajúci štvorkou je taký zvláštny. Stále ste ešte v pohode, stále relatívne plný sily, vaše konto vyjadrujúce stav bankoviek by mal začínať plusovým znamienkom miesto mínusového a necítite sa starý .. Zároveň už ale vnímate, že tréning zďaleka nie je to, čo býval, metabolizmus sa svojou rýchlosťou nápadne začína približovať pohybu tektonickej dosky a spod šedivejúcich chlpov sa vám začína vyvaľovať Michelinka, ktorú by ste radšej videli na svojom BMW než okolo svojho pása. To sú fyzické zmeny, ktoré ale pramenia z oveľa horšej veci. Veľakrát sa začínate nudiť. Tréning vás nudí. Bicepsových zdvihov ste už urobili trilióny, prečo pokračovať k bambilionom? Drepy ? A k čomu ? Ošmrdlám to na predkopávaní a popozerám sa po dievčatách vo fitku. Diéta ? Áno, chcelo by to. V pondelok začnem. Alebo radšej v utorok, v pondelok máme oslavu s tými vynikajúcemu chlebíčkami ... V utorok mi je blbo, tak od budúceho týždňa ... Cítite, že to je vo fitku síce lepšie ako v krčme, ale podvedome tiež viete, že tam tak trochu strácate čas a vaša snaha nikam nevedie ... Mal som to rovnako. Cvičím vyše 25 rokov. Občas tam bola prestávka. Kvôli vojne, kvôli práci, kvôli zraneniu ... Ale dá sa povedať, že uplynulé štvrťstoročie som strávil opatlaný magnéziom. Môj tréning bol pravidelný a ... a posledných 8 rokov bezcieľny. Najskôr som si vystačil s poznávaním najrôznejších systémov, ktoré majú jasný cieľ, dĺžku a určenia. GVT, Korte tréning, Freimen Fest a ďalšie a musím povedať, že pekných pár rokov som tým zabil a bola to skvelá náhrada. Niečo ako keď dáte pred osla mrkvu. Má proste za čím ísť aj keď to môže byť cesta tam, kam radi niekoho posielame a samotným sa nám tam nechce. No ale systémy došli. Bolo treba nasadiť iné páky.

Všetko je v hlave. A bez termínu to nejde.

A tými pákami boli krátkodobé ciele. Ideálne dovolenky. 20. 7. odchádzate, 19.7. chcete byť vo forme. Fajn, môže to fungovať. Ale čo to je tá forma? Že nebudete mať brucho ? Ak ho máte, tak je to super plán. Stačí, keď si poviete, že 19.7. chcete mať o 25 kíl menej a hurá do toho. Máte termín a máte definovaný cieľ. To funguje a prinesie to výsledky. Ale čo keď vyzeráte ako športovec ? Nie ste obézny, ste relatívne vo forme, niekto s bruchom by dokonca povedal, že vyzeráte fantasticky. Bohužiaľ, vy si to nemyslíte. Pretože dobre viete, že by ste mohli byť lepší , len sa k tomu nie a nie dokopať ... A tu prišiel ten zlom. Bolo treba si dať poriadny cieľ. Súťaž. Jasný dátum, jasná predstava "formy". Cieľom nebol ďalší lesklý medený krám pekných tvarov, čo skončia v krabici v pivnici. Cieľom bolo dať tréningu zmysel. Nie tréningu, ale môjmu voľnému času, ktorý trávim tréningom. Dať zmysel môjmu konaniu. Viem, že keby som to urobil tak, že si poviem: Skúsim sa hodiť do lepšej formy a možno to bude na súťaž, nikdy by to nefungovalo, lebo podvedomie je prevít. Ovšem vražedná kombinácia obdivu alebo verejného zahanbenia dodá vášmu snaženiu konskú dávku motivácie rovno do ubúdajúcej šedej kôry mozgovej. Preto som si dal za cieľ termín súťaže s tým, že 10 dní pred ňou navštívim Vojtu Koritenského, alebo Tomáša Bureša , aby mi povedali, či má zmysel prezliekať sa do toho striptérskeho kostýmu. A prečo týto dvaja ? No , pretože obaja majú jasnú predstavu o tom, ako by to malo vyzerať a zároveň ich poznám dostatočne dlho na to, aby som rozpoznal, kedy nasadia upokojujúci hrejivý hlas, ktorý potečie cez ušné bubienky ako med a schváli mi štart. (No áno , tak si choď trochu zablbnúť , zas taká hanba to možno nebude). Alebo z nich vypadne jasné a presvedčivé oznámenie, že to zmysel má. Výsledok poznáte, a tak si asi domyslíte, ktorá varianta nastala.

Vek je síce len číslo, ale telo nevie matiku. Každopádne omladnete.

S jasným termínom prišiel naprostý zlom. Cunami motivácia a dlho nepoznané nadšenie do tréningu úplne spláchlo akékoľvek racionálne poučky o horšej regenerácii . Cvičil som 6x týždenne, kvôli práci niekedy ráno, inokedy po obede, inokedy zase možno o desiatej večer. V lete to je pohoda a nejako ma nestresovalo to, že som prišiel o pol jedenástej domov po tréningu. Ostatne, cez deň bolo potrebné fungovať aj ako otec. Je síce pekné, že vaším koníčkom je iracionálne budovanie žily na bicepse , ale stále je to váš osobný koníček, ktorým by nemalo trpieť vaše okolie. Každopádne, hoci by som správne mal byť pretrénovaný , znovuobjavená láska k tréningu tomu nedala priestor. Sem tam niekde štuchol, inde pichlo, občas štuchol ... no Bože .. termín volal a ja nemám na zdravotné komplikácie čas. Všeobecne sa dá ale povedať, že napriek všetkej fyzickej únave sa mentálne cítite omladený , čo je aspekt veteránskej prípravy, ktorú mladší chlapci logicky nemôžu spoznať.

Jedlo. Tu to bude asi trochu zádrhel ..

Veľa ľudí sa ma pýta, ako krutá a strašná musela byť tá diéta a ako som ju znášal a tak .. Ja som o diéte napísal už hromadu článkov, ale tentoraz musím s pravdou von. Diéta bola pohoda. A to z jedného dôvodu. Ak by som mal zvoliť mieru talentu pre niektoré moje aktivity, tak čo sa týka varenia, museli by sme sa pohybovať v rádoch nejakých nanočíslic. Neviem variť. Absolútne vôbec. Za posledných dvadsať rokov som sa naučil slušne urobiť praženicu, nasypať ryžu do ryžovaru a vložiť kuracie prso do vriacej vody, prípadne do kontaktného grilu. Ale aj v tomto prípade panuje viac ako 70% šanca, že aj mäsko, ktoré svojou jemnosťou pripomína ženské ohanbie , pretvorím na vysušené jerky z ucha storočnej slonice . Inak konzumujem naše pudingy, kaše a brilantne zaobchádzam s platobnou kartou pri objednaní jedla. Tým chcem povedať, že keď kartu nepoužívam, som razom v diéte a ani mi to nepríde. V kuchárskom neumení teda spočíva môj tromf, pretože varené mäso s ryžou pre mňa nie je žiadnou zmenou, ale štandardom a diéta je potom už len o tom, že dám viac, či menej ryže. Mimochodom, tým vám tiež naznačujem, že diétna strava ma vyjde oveľa lacnejšie, než tá objemová. Každopádne téma diéty ešte rozpíše v samostatnom článku.

Doplnky stravy. Prekvapko na záver.

Možno budete prekvapení, ale ja doplnky nedostávam. Kupujem si ich. Jasne, za výhodné ceny, ale kupujem, takže sa dokážem vžiť do vašej, utrácajúcej , kože. Samozrejme, moja lojalita k Extrifit je absolútna, takže o preferovanej značke nemôže byť pochýb. Napriek tomu je môj osobný výber trochu iný, než by ste možno čakali. Začnime klasikou. Proteíny. Na začiatku prípravy, tj. Cca prvé dva mesiace som používal 2x denne High 80. Je lacný, chutný a bohato postačí. Mesiac pred súťažou som prešiel na Hydro Isolate 90. Má snáď bezkonkurenčné zloženie, čo sa týka obsahu tuku a sacharidov a zároveň má veľmi vysoký obsah špičkovo spracovaných bielkovín. Za mňa osobne je práve Hydro Isolate 90 ten najlepší proteín v ponuke Extrifit. Po celý deň som popíjal Aminofree Peptides a to viacmenej až do dňa súťaže. Dávam totiž prednosť kompletnému aminospektru pred samostatnými BCAA. 2-3 odmerky do litra. Po tréningu BCAA GT + gél a Aminogel. Jo, je to o trochu drahšie, ale oveľa praktickejšie ako samostatný prášok. Nie je mi 16, aby som si v šatni niečo skladal z päťradového šejkra do seba. Takto rozrobené , vycucnem, vyhodím obal, nezasieram šejker a idem. Ak nenosíte čiapku šiltom dozadu, už by ste mohli mať dosť peňazí na to, priplatiť si za taký komfort. No a teraz to najzásadnejšie. Vážne. Produkty, ktoré moja generácia považuje za zbytočné a šermujú rukami, že oni to nikdy nepotrebovali. Ja tiež nie, napriek tomu sú božie . Hovorím o NO produktoch. Išiel som Agrezz a striedal s HellGelom. Nadšenie je totiž jedna vec, ale nadšenie z poriadneho prekrvenia je vec druhá. Agrezz mi navyše veľmi pomáhal v sústredenosti, takže aj keď tých cukrov bolo občas menej, stále som pre vás mohol napísať nejaké to čítanie. No a nemôžem zabudnú Actinox, ktorý som pil po večeri a v dňoch tréningového voľna. Skvelá vec na transport živín do svalu. Takže ako vidíte, nie je to nič, čo by vás malo priviesť k bankrotu.

Ako to celé dopadlo, to už viete. Týmto dlhým rozprávaním som vám chcel naznačiť, že je aj iná cesta, ako v sebe nenechať zomrieť to, čo máte radi. Nemusíte hneď na tento typ súťaže. Zhruba za mesiac sa rozbehne seriál súťaží tzv. Kondičárkych pretekárov, čo sú súťaže určené pre začínajúcich, alebo večne váhajúcich cvičencov . Skvelá príležitosť chytiť motiváciu za pačesy. Využite ju a skúste si to. O nič nejde. Len o to, že budete mať lepší tréning a spokojnejší pocit zo seba samého ...