CVIČÍTE CEZ VIANOCE ? A PREČO ?

Ja teda makám. Ale s plným vedomím zbytočnosti môjho počínania a totálneho kolapsu akýchkoľvek stravovacích zásad. Presne v duchu mnohých nazbieraných otázok typu: Neviem, čo robím zle, ráno si dám džús s bábovku, na olovrant rožok s gothajom , na obed čo mama uvarí .... Mám to teraz nejako podobne. Akurát rožky vystriedali rožteky, bábovku ostatné formy cukrovinky a gothaj hanebne kolaboruje so zvyšnými ingredienciami zemiakového šalátu. Vodcovskou osobou tejto zákernej guerilly je bezpochyby majonéza Hellman 's. Vraj delikatesná, pche ...

... Moje útroby sú momentálne z tejto stravy v natoľko zúboženom stave, že so mnou ostatné živé tvory našej domácnosti odmietajú zdieľať spoločný priestor. Vykazujú ma do vyhnanstva nášho balkóna a ja sám by som sa musel hanbou prepadnúť, ak by som vám teraz tu pchal nejaký odborný článok, alebo snáď dokonca kázanie o tom, ako by ste mali cez sviatky jesť len sushi, piecť koláčiky z ovsených vločiek a pripíjať si neperlivou vodou z alpského ľadovca. Alebo z ľadovca zo severného pólu, aby sme sa držali santaclausovskej mytológie.

Ale stravovaním to samozrejme nekončí. V kulturistike je nemenej dôležitý tiež mentálne prínos k celej veci. Tak teda miesto Kevina, čo je sám doma, ktorého prítomnosť v TV budete náležite ignorovať, by sa mal stať vaším informačným kanálom hlavne server You Tube, kde si prejdete všetky kulturistické klipy a ako sviatočný prídavok si schováte aktuálne On the Top Vojtu Koritenského s prídavkom o tom, že sa nikdy nevzdáva. Keď budete mať patrične sofistikované vianočné svetielka v oknách, samozrejme vytvarované do tvaru jednoručky, môžete docieliť rytmického súzvuk s radostne vykonávanými opakovaniami.

Ale ako hovorím. Bez hanby vám toto hovoriť nemôžem. Nie o Vianociach. Mám toľko práce sa jedením čohokoľvek nefitnessáckeho a váľaním sa na gauči, že som sa ani nestačil vyfotiť na Facebook, aby som tiež všetkých okolo informoval o tom, že máme nafintený kus lesa doma a zhluk pestrofarebne zabalených predmetov pod ním. Tá úprimná snaha informovať široké okolie o tom, že na Vianoce stojíme pri stromčeku s celou famíliou u mňa bola prehlušená bezbrehou dávkou pohodlnosti a pokoja.

Ale ani u mňa to nebolo vždy tak. Keď som bol mladý, bol som oveľa, oveľa zapálenější pre kulturistiku. Zlé jazyky by povedali fanatickejší. Niečo ako pauza na Vianoce jednoducho nedávalo zmysel. Nerozumel som tomu, prečo by som práve cez vianoce mal jesť šalát ? Zemiakový šalát. Matka, pretože si myslela, že som sa dočista pomiatol, tak sa ma snažiť oklamať akousi substitučnou náhradou. Diétnou formou šalátu s jogurtom, čím úplne spoľahlivo zničila vianoce môjmu otcovi a nenávratne ho utvrdila v presvedčení, že jeho syn je magor. Ale mohol niečo nekalé tušiť. Prvým znepokojujúcim príznakom bol totiž s predstihom nečakaný výskyt čudných kokosiek z ovsených vločiek, infiltrovaných akoby nič do bežného pečiva. Lenže to si zrejme ešte myslel, že táto diabolská fitnessinovácia nepochádza z kuchyne jeho domu, ale ide o akýsi import jeho syna-magora, ktorý bol obdarovaný vianočnou výslužkou od iného kolegu kulturistov-magora.

Takže som cez vianoce jedol ovsené kokosky, hnusný jogurtovej šalát a k tomu konzumoval varené filé, čo bola skutočne vrcholná verzia štedrovečerného hnusu. Teraz si možno hovoríte, že som si mohol dať to sushi, o ktorom som už hovoril. Alebo napríklad lososa, alebo niečo iné, fakt dobrého a diétneho. Lenže zabúdate, predovšetkým vy, ktorým nebolo ešte ani 30 na jednu vec. Ak hovorím o svojom ultra zapálenom (fanatickom) období , tak hovorím o rokoch cca 4-6 rokov po revolúcii. Takže ak vás postkomunisti z radov vašich známych balamutia tvrdením, ako sme boli vo všetkom sebestačný , a bolo všetko príma, tak vo výsledku to bolo asi tak, že v obchode mali leda tak veľké hovno. O nejakom sushi, lososovi, sviečkovej atď .. ste si mohli akurát tak zdať, ak ste nemali za suseda dobrého mäsiara, ktorý by mal podozrivo priateľský vzťah s vašou matkou. Ale mne to nevadilo. Pretože k mojej viere patrilo aj presvedčenie, že čím hnusnejšie to jedlo bude, tým viac mi to porastie. Takže som mal to hnusné filé s tým hnusným jogurtovým šalátom a tešil som sa, ako ráno vlietnem do posilňovne a rýchlo oberieme babičky o prašule za zásluhy menom návšteva vnuka cez vianoce .

Takže sme sa 25. zišli traja nie králi, ale kulturisti, aby sme si pekne mákli. A keď už som hovoril o tom rozmanitom potravinovom sortimente, tak to isté platí aj o posilňovni, ktorá bola v Liberci v tej dobe jedna. Teda oni boli dve, ale v tej druhej mali všetkých päť pohromade a zavreli, kdežto v tej prvej tiež , ale ja som mal kľúče. Kľúče som síce mal, ale nie od kotolne, takže sme tam benčovali vo vaťakoch (dobový výraz pre pracovnú bundu), para nám šla od huby, pričom sme sa chvíľku potili, aby sme hneď vzápätí klepali kosu.

Popoludní to išlo podľa scenára. Ja som sa usmieval, držal sa bokom od sladkého , kdežto od prísunu bankoviek už nie. Tie som potom vymenil za prvý kulturistický výdobytky typu sušeného vaječného bielka, ktorý smrdel ako tri koše, a ktorého chuť by sa dala nazvať akokoľvek, len nie dobrou či aspoň jedlou . Bez narkózy. Ale o zdroji nemohlo byť pochýb. Na vreci, v ktorom sa tento suplementačný zázrak skladoval, bol nespočetnekrát nájdený originálny Kurinec, takže dojem prírodného zdroja bol navodený dokonale. Lepšie ako pečiatka pôvodu. Nejaké smiešne malichernosti typu zdravotnej nezávadnosti nikto neriešil.

Silvester už bola brnkačka. Cez deň povinná řachanda, navečer obskurné relácie s pracovným názvom: Na Silvestra budem veselí aj keby nám amputovali hlavu, kde budú exhibovat 60 ročný mladíci s objavmi všelijakých obskurných súťaží. Potom si trochu pospím , nariadim budíka na o päť minút dvanásť, včas sa prebrať aby som nevyzeral u prípitku ako pokrčený retard, chvíľku čumieť z okna na delobuch a prskavky a zase ísť chrápať. Teda takto by to bolo, keby som to stále tak strašne žral ...

Ale otázka znie, či po tých rokoch môžem povedať, či mi tento prístup pomohol k progresu ? Noo, tým si už nie som tak úplne istý.

A tým sme sa konečne presekali skrz les nostalgických chýrov o ničom k pointe tohoto príbehu. Je úplne bez diskusií, že v čase, keď je všetkého dostatok, kedy si môžete čokoľvek kúpiť, sa stáva osobný prístup jedinca tou kľúčovou vecou, ktorá oddelí zrno od pliev. To znamená, že musíte drieť ako kone, musíte dbať na výživu, byť poctivý vo svojej životospráve a musíte tak konať so strojovou pravidelnosťou.

Ale musíte to robiť 365 dní v roku ? To už si nemyslím. Niekedy je dobré, vyčistiť si hlavu, nechať telo oddýchnuť, vyskočiť zo zabehnutej rutiny. Však to nie je na dlho. Psychicky si odfrknete a budete sa viac do posilňovne tešiť. Bojíte sa, že stratíte za ten týždeň svaly ? Ale prd. Nestane sa vôbec nič. Jediné, čo sa stane, je to, že na chvíľku nebudete prudiť rodičou svojim životným štýlom. Aspoň v nich vyvoláte pocit viny, že to musíte zase dohnať a zkásnete ich o ďalšie prachy na doplnky. Ale pssst, odo mňa to nemáte.